domnienka -y -nok ž. nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad: naivná, mylná d.; vyvrátiť d-u; žiť v d-e, že ...
domnienka -ky -nok ž.
domnienka -ky -nok ž. ▶ nepotvrdená mienka; syn. dohad, predpoklad: správna, mylná, naivná, klamná, falošná d.; (ne)vyvrátiteľná d.; vedecká d. hypotéza; subjektívna d.; vysloviť, potvrdiť, vyvrátiť, odmietnuť domnienku; jeho d. sa splnila, potvrdila; žiť v domnienke, že ... byť o niečom presvedčený; Zatriasli ním v domnienke, že spí, a vtedy zistili, že je v bezvedomí. [M. Urban]; Mal sto chutí overiť si svoju ničím nepodloženú domnienku. [I. Izakovič]; práv. právna d. zákonom stanovený predpoklad, podľa ktorého z existencie jednej skutočnosti sa usudzuje o existencii inej bez toho, že by ju bolo treba dokazovať
domnienka nepotvrdená mienka • dohad • predpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladu • domnenie: žil v domnení, že… • očakávanie: urobiť niečo nad očakávanie • postulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postulát • hypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekulácia • kombinácia • výmysel
domnienka, -y, -nok ž. niečo, o čom sa domnievame, názor, predpoklad, hypotéza, domnenie: nesprávna, chybná, falošná, klamná d.; nechať niekoho v d-e; byť, žiť v d-e, že...; Zatriasli ním v domnienke, že spí. (Urb.)
domienka p. domnienka
domnienka ž. (domienka) mienka, názor: To je mojä domianka (Kameňany REV); Domienka sa ňeukázala pravďivá (Bánovce n. Bebr.)