doma prísl.
1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám; d. vyrobený
2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.; práca v odboji d. i v zahraničí; cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula
● byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom; byť niekde (ako) d. nenútene sa správať; expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum; všade dobre, d. najlepšie
dóma -y ž. ‹g› miner. jednoduchý kryštálový tvar tvorený dvoma rôznobežnými plochami združenými rovinou súmernosti, strechan;
dómatický príd.: miner. d-é plochy
domácky2 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno
2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domácky • ako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako doma • zastar. domášne (Vajanský) • bezprostredne • uvoľnene • familiárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne
1. vo svojom byte, dome, vo svojej domácnosti, rodine, u rodičov: sedieť d. nechodiť nikde; cítiť sa ako d. dobre, príjemne; Všade dobre, doma najlepšie (prísl.)
● hovor. ja som tu d. tu ja rozkazujem; byť v niečom d. vyznať sa; už som d. už som pochopil; nemať všetkých d. byť nenormálny; Čo sa doma navarí, nech sa doma zje (prísl.) domáce veci netreba vynášať na verejnosť;
2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlasti: Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá. (prísl.)
dóma, -y ž. min. druh hranola, strechan;
dómatický príd. strechovitý