Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská un

doma prísl.

1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám; d. vyrobený

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.; práca v odboji d. i v zahraničí; cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula

byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom; byť niekde (ako) d. nenútene sa správať; expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum; všade dobre, d. najlepšie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doma prísl.

dóma dómy dóm ž.


doma prísl.

dóma dómy dóm ž. ⟨gr.⟩ miner.jednoduchý kryštálový tvar tvorený dvoma rôznobežnými plochami združenými rovinou súmernosti; strechan


Doma Domy ž.

časť obce Tomášov;

Domčan -na pl. N -nia m.;

Domčanka -ky -niek ž.;

domský -ká -ké príd.


doma prísl. 1. ▶ vo svojom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám; ostať, pracovať d.; nezastihnúť niekoho d.; zajtra nebude d.; večer býva d.; stále len sedí d. nikam nechodí; už ťa d. čakajú; zabudnúť si d. doklady; d. nás bolo sedem detí; d. pripravená strava zhotovená po domácky; moji d. moja najbližšia rodina; Chcel si sa ženiť, tak teda doma seď, staraj sa o ženu. [V. Šikula]; Doma by ti napadlo hádzať smeti pod sedadlo! [NP 1989]cíť(te) sa u nás ako doma! zdvorilostná formula pri vítaní hosťa
2. ▶ v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.; nezarobí d. toľko ako v cudzine; pravidelne koncertuje d. i v zahraničí; komentovať dianie d. i vo svete; toho roku budeme dovolenkovať d., na Slovensku; šport. hrať, prehrať, vyhrať d. na vlastnom ihrisku, na domácej pôde
fraz. ani sa doma dobre neohrial al. doma sa ledva ohrial pobudol krátko, chvíľu, nezdržal sa; byť/cítiť sa niekde [ako] doma a) dobre, príjemne b) nenútene sa správať; byť niekde ako doma byť niekde al. chodiť niekam veľmi často; byť/cítiť sa v niečom doma dokonale sa vyznať v niečom, ovládať niečo; ja som tu doma tu ja rozkazujem; expr. nemať všetkých doma a) byť nerozumný, hlúpy b) nebyť celkom normálny; často iron. [á/ahá] už sme doma! al. a sme doma! vyjadruje dovtípenie, pochopenie, v čom je podstata al. príčina niečoho, obyč. nepríjemného ◘ parem. čo sa doma navarí, nech sa doma [aj] zje domáce veci netreba vynášať na verejnosť; doma ako chceš, inde ako smieš; doma je doma; [keď] kocúr nie je doma, myši majú bál/hody bez dozoru sa často uvoľňuje disciplína; lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá; nikto nie je doma prorokom jeho význam sa tu nedoceňuje; všade dobre, [ale] doma najlepšie

-a/33030920±127847 4.89: adverbiá 1. st. 446300→443514
+1018
−1056
treba/95849 včera/47966 doma/42583 znova/41183 oveľa/38034 zajtra/17792 zasa/12865 zväčša/11345 trocha/10202 netreba/10070 škoda/9765 spravidla/7360 zďaleka/5721 (191/92779)

-ma/511251±2422 4.54: adverbiá 1. st. 46677→46338
+120
−138
doma/42583 zima/1915 zdarma/1491 tma/450→317
+71
−92
príma/23 došikma/8 (1/1)

dóma -y ž. ‹g› miner. jednoduchý kryštálový tvar tvorený dvoma rôznobežnými plochami združenými rovinou súmernosti, strechan;

dómatický príd.: miner. d-é plochy

domácky2 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno

2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domáckyako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako domazastar. domášne (Vajanský)bezprostredneuvoľnenefamiliárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doma prísl.

1. vo svojom byte, dome, vo svojej domácnosti, rodine, u rodičov: sedieť d. nechodiť nikde; cítiť sa ako d. dobre, príjemne; Všade dobre, doma najlepšie (prísl.)

hovor. ja som tu d. tu ja rozkazujem; byť v niečom d. vyznať sa; som d.som pochopil; nemať všetkých d. byť nenormálny; Čo sa doma navarí, nech sa doma zje (prísl.) domáce veci netreba vynášať na verejnosť;

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlasti: Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá. (prísl.)


dóma, -y ž. min. druh hranola, strechan;

dómatický príd. strechovitý

doma prísl.
1. csl vo svojom byte, dome: Teras každuo ľen dučí doma a počúva si rádijo (Lišov KRU); Ona ostau̯a sama doma (Jablonové MAL); Buľi me ľem trojmi doma (Krivany SAB)
L. biď v ňiečom doma (Blatnica MAR) - rozumieť sa do niečoho; biď doma (Mošovce MAR) - prísť na niečo; ňemať fšetkíh doma (Martin) - byť nenormálny; držaď noz doma (Mošovce MAR) - zdržiavať sa doma
F. čo sa doma navarí, ňech sa aj doma zié (Bošáca TRČ) - domáce veci netreba vynášať na verejnosť; ket kocura ňi_doma, miši maju bal (Brezina TRB) - o uvoľnenom správaní detí počas neprítomnosti otca, učiteľa ap.
2. csl vo svojom gazdovstve: Doma si ho (drevo) porichtujú, napília (Čelovce MK); Manka aj na roláh moseli robit, aj doma opatruvat (Ružindol TRN); Doma zme maľi taku čarnu kravku (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl v rodnom kraji: Veľa Slovákov tam robilo, doma robota ňebola (V. Lom MK); Doma f kraji kúpev za zarobené doláre pár honkóv zeme (Brestovany TRN); Tam bivaľi Slovaci, no ta me še čuľi tag, ja_kebi me buľi doma (Brezina TRB)
L. doma je len doma (Kameňany REV) - doma je najlepšie
4. vo vlastnej domácnosti, súkromne: Ženi doma piekľi chľeba (Lišov KRU); Povojňík sä ušiu̯ doma (Žaškov DK); Voláku nádobu si zali a zas to (zrno) váli doma (Ružindol TRN); Paľeľi paľenku s komperoh a s cukrouki doma pot šopu (Rozhanovce KOŠ)

doma prísl
1. vo svojom príbytku, dome, vo svojej domácnosti, rodine, bydlisku: kdyz foyt doma negest (ŽK 1473); teho sem doma nenassel (D. ŠTUBŇA 1569 KL); wjna dnes melj bit w Turczj, gestlj pram nye na miste doma (T. ONDREJ 1643) na mieste určenia; ked any bacžu, any walacha doma nebolo (BOJNICE 1774 E)
2. v rodnom kraji, vo vlasti: maloktery doma sobe nečo zasiati mohel (H. HÁMOR 1743 LP); živnosti doma nemagici, z velikym neštestim do dolnych uherskych stran (ju) hledat musime (ORAVA 1776 LP); listi, ktere i doma i v Tripolisi bil vzal (BR 1785)
F. nema wsseckych doma, t. g. gest blazen (SiN 1678) je nenormálny

doma_1 doma doma_2 doma
dóma
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) dóma
G (bez) dómy
D (k) dóme
A (vidím) dómu
L (o) dóme
I (s) dómou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) dómy
G (bez) dóm
D (k) dómam
A (vidím) dómy
L (o) dómach
I (s) dómami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DOMA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
TORNAĽA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
JELŠOVCE, okr. NITRA – 2×;
RAŠICE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 2×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
K názvu územnej jednotky DOMA (TOMÁŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 2):
LESNÁ; SENECKÁ

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako doma a ktorý comme chez lui, et qui
doma a najmä nik chez soi, et surtout personne
doma na mňa čaká m'attend chez moi
posledné tri mesiace : doma cours des trois derniers mois : domicile
prístup na internet doma accès à l'internet à domicile
prístup na počítač doma accès à un ordinateur à domicile
zajtra ráno buďte doma soyez chez vous demain matin
zostať doma a najmä rester chez soi, et surtout
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu