divadlo s
1. vnímaná udalosť, výjav, úkaz al. jav, na ktorý sa ľudia dívajú: na was gako na diwadlo ukazowaty budu (ZA 1676); celemu lidu na posmech a na diwadlo wiseti zostal (MS 1758); žalostne diwadlo umučeny (KP 18. st)
L. Semiraz zahradu wystawiti dala, ktera mezy sedm diwaděl sweta počtena byla (SR 17. st) divov
2. zrakový zážitok, pohľad: zda-li ne y liter taženj pacholatkum na prwni spatrenj diwne diwadla a potwory se zdagi (KoA 17. st); apoštolé byli smutným diwadlem Bohu (ASL 1728); sem mel gak nálezi wesele diwadlo (VP 1764)
3. názorný príklad, vzor: byl jsi v světě všem divadlo (RL 1571); on (apoštol Pavol) pro swu stalost učinen gest diwadlem swetu (Le 1730)
4. divadelné predstavenie, hra: theatra neb diwadla pred očy lidem stawy (WO 1670); hragne diwadlo; búda, pod kterú diwadla ďelali; hráč diwadla herec (KS 1763)
5. priestranstvo al. stavanie, kde sa hrá divadelné predstavenie: (vo Verone) od Rymanuw dywadlo okrúhle gesste cele stogy (KrP 1760); theatridium: okolo diwadla uďelané schodi, na které sedagú pohlédači (KS 1763); -ový príd k 4: theatralis: diwadlowy (KS 1763); po d-e, s d-om prísl výraz po komediantsky: comice: smele, po diwadlu, z diwadlem (KS 1763)
dom [dom, dôm, dúm] m
1. budova určená na bývanie, stavanie obyč. obytné: otcze meho dom gest kamenny a geho dreweny (ŽK 1454); prodal duom swug wlastny (RUŽOMBEROK 1550); gest plat za ten dům gey dany (BÁTOVCE 1610); wozarkj, ktera panu rectoru dom cžystila, dalo se za praczu d 4 (KRUPINA 1690); dvaja bratia v jednom dome bydleji (DETVA 1793 LP);
x. pren náb priwed mne w dum slawy wečne; do domu Otce nebeskeho (AgS 1708) do neba; dome zlatý, orodug za nás (KW 1775) o P. Márii (v litániách)
L. do swadebneho domu prigjty (BOCA 1678 E) o mieste svadby; stare zlatniky maju dokonca upadnut tak, aby buducne ništ platiti, ale toliko v mincovnych domech se prijali (B. ŠTIAVNICA 17. st CM) v minciarni; altana: letni dum (NP 17. st) záhradná besiedka, altán; parlament na dum horni a spodni rozdeleny gest (KrP 1760) na snemovne; kuriálsky, slobodný, zemiansky d. dom zemepána, kúria: dom a dwuor zemansky (BRATISLAVA 1573 E); otec ledwa mohel curialskj dom zaochranit (NIMNICA 1734); kuryam neb slobodným domum (PH 1770); mestský, obecný, panský, právny, radný, stoličný, súdny, vidiecky d., d. práva sídlo nej. správnej inštitúcie: okolo domu meskeho; zase bylo prawo na panskem dome (ŽILINA 1599); do sudneho domu (RUŽOMBEROK 1654); obecne domy sau w prostred mesta: kostel, sskola, ratuss (:dům prawa:) (OP 1685); sprawedliwost w domých radnich (SK 1697); w prawnem dome (KRUPINA 1702); w dome obecnem (ŽILINA 1724); drewo odwažaty k domu stoličnemu (SELCE 1760); aby (previnilec) postiženy byvše nahle ulapeny a do domu vidieckeho dovedeny bol (D. KUBÍN 1786 DPB); zbrojný d., d. zbroje zbrojnica: pri mure a branach (je) dům zbroge (OP 1685); w zbrognim dome sbrog položena (KrP 1760)
F. d. od d-u, z d-(u) do d-u po všetkých domoch, zaradom: kdy od panstwy na wognu dom od domu chodyly (Sl. N. VES 1640); ktery po dedynoch z dom do domu hody (LEVOČA 1768)
2. miestnosť v dome:
L. refectorium: pokrmny, obedny dúm w klássteri, refectár (KS 1763) jedáleň; cubiculum: komúrka, izbjčka, dum postélny (KS 1763) spálňa
3. osoby žijúce v dome, rodina, domov, domácnosť: toho bich Wassy Milosty rad prial y ze wsseczkim domem wassim (SIELNICA 1572); mnohorečnost sskodi domom y ďeďinam (GV 1755)
4. rod: wyplnil milosrdénstwj swé, které zasljbil domu yzrahélskému (KB 1757)
P. atpn servus Domagosta (v Honte 1135 CDSl)
domov [-o(v), -ô(v), -u(v)], zsl dom prísl (smerom) do domu, do svojho domova; do rodného kraja: kdiz panem domow przigel (ŽK 1453); kdy zase domu yssla (ANTON 1571); domuow byl wczasrano odbehel (ILAVA 1635); kdi yssel domog; kdy pryssol Petreno s ffurmany domo (ŠTÍTNIK 1690, 1706); kdi domuo posol prissiel (KRUPINA 1706); aby se drewo na hrbatě domůw odnásseti dowolilo (ZVOLEN 1769); mosel se dom vratit (KCS 18. st)
drobný príd
1. malých rozmerov, malý: korita drobnie (s. l. 1552 E); kozyek barancžych drobnych (LIETAVA 1607); gine drobne acquisitie (BYSTRIČKA 1763) bežné
L. povinen bude (dať) drobneho ckla do roku 2500 (LIKAVA 1629 2) skleného riadu; od drobneg roboty (TRENČÍN 1729) bežnej, často sa vyskytujúcej; drobné zbožj prodáwám (KS 1763) rozličný tovar; d. dobytok, statok, hyd, d-é stádo menšie domáce zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hydina ap.): dobytek drobný y weliky (ŽK 1517); ya sem stado drobne pasawal (P. LEHOTA 1641); drobný dobytek, yakožto cžtiry sswagny a gedno prasa (KRUPINA 1692); drobneho hidu bilo we mlinoch kapunuow a sliepek nr 20 (ŽILINA 1725); chliewi tolike, gako pre dwe krawj a drobnj statek (LIPTOV 1735-38); d. peniaz, d-á minca suma nižšej hodnoty: puol druheho sta peněz drobnych (TRENČÍN 1526 E); dweste zlatich drobnei mincze vherskei (NECPALY 1564 E); cžerwenich zlatich nro 22, drobnei summy fl 15 (RUDNO 1609) v drobnych; nedostatek uherskeg minczy drobnich peniazy (KRUPINA 1644);
2. jemný: psecas, pluvia minuta: drobný dessť (VTL 1679); drobný welmy prassek (RT 17. st); kučzma z drobneg wlny (KRUPINA 1721); aspergere tritis salibus: z drobnú solú pokropiti; vox suppressa: útly hlas, drobný hlas slabý (KS 1763); subst d-é m pl
1. drobné veci: slanjnu, maslo y gine drobnye (ŠTÍTNIK 1647);
2. drobné peniaze, mince: tolar geden twrdy a drobnych pol zlateho (ŽILINA 1610)
3. malé domáce zvieratá, napr. prasce: drobnye dwornye poruczam Jankowy pet, brawa, samyczu a try drobnye (KRUPINA 1685)
4. droby, drobky: drobne z husy (ILAVA 1663); na d-o/-e, po d-e/-u, po d-om prísl výrazy k 1: rozsekal na drobno niekolko walou (TURIEC 1616 E) na kúsky; myeli penize na drobnye ale za sto zlatych (SKALICA 1649) v drobnych; nelen po drobnu, ale sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerow posielal (PREŠOV 1666) po kusoch; dežmarom cžo nadawal po drobnom krcžmar (KRUPINA 1695); čo trunku po drobne widal (M. KAMEŇ 1721) v malých množstvách; na drobno sstjpag, rubag (KS 1763); k 2: wezmy žihlawy, utlč na drobno (RT 17. st); -o [-o, -e] prísl k 1: zeliny usekag drobno (RT 17. st); diffindere humum minute: drobne pokusowati, podrobiti (KS 1763); k 2: prassek welmy drobno utri (RT 17. st); topeničku s chleba ztluč drobne (RN 17.-18. st); -osť ž
1. malá bežná vec: o drobnosťách pak ani gen zminki gsem nemal (BPr 1787) o podrobnostiach
2. jemnosť: parvitas arenae: pisečna drobnost (KS 1763)