Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

domyslieť -í -ia dok. dokončiť myslenie, myšlienku; premyslieť do podrobností, dôsledkov ap.: keď to d-l, striasol sa; d. niečo do konca; d. vedeckú teóriu dotvoriť;

nedok. domýšľať -a

// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce; čo nevie, to si d-í; d. si koniec;

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
domýšľať ‑a ‑ajú nedok.; domýšľať sa; domýšľať si

domyslieť -lí -lia -li! -lel -liac -lený -lenie dok. (čo) 1.dokončiť uvažovanie, myslenie, myšlienku: len čo to domyslel, striasol sa hrôzou; Múdrejšie by bolo ... Nedomyslel! Nadleteli mu päty a drisol na zadok. [V. F. Šikula]
2. ▶ v mysli posúdiť všetky okolnosti, premyslieť do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvážiť: treba d. už iba nejaké drobnosti; nedomyslieť následky svojho konania; bojí sa d., čo bude; ukazuje sa, že vec nie je domyslená; nemali to celkom domyslené
nedok. k 2domýšľať


domyslieť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lel sa -liac sa, domyslieť si -lí si -lia si -li si! -lel si -liac si dok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prísť na niečo; syn. dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: domyslel sa, prečo sa na to spytuje; čo nepočul, to si domyslel; čo sa mohlo stať, to sa domyslíš, to si domyslíš; nie je ťažké si d. koniec; Potom som zbadal telefón a domyslel som sa, že chce, aby som zavolal pohotovosť. [R. Sloboda]; Ľahko si domyslel, o čo asi ide. [M. Urban]nedok.domýšľať sa, domýšľať si


domýšľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. (čo) ▶ v mysli posudzovať všetky okolnosti, premýšľať, uvažovať do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvažovať: d. plán, veci do konca; autor na základe faktov domýšľa možné následky reálnych situácií; tvorivé domýšľanie príbehu, textu; Mnohí odídenci sa boja domýšľať vlastnú budúcnosť. [Sme 1995]; Nedomýšľajme tento katastrofický scenár do detailov. [Pt 1997]dok.domyslieť


domýšľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľajúci sa, domýšľať si -ľa si -ľajú si -ľaj si! -ľal si -ľajúc si -ľajúci si nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prichádzať na niečo; myslieť si al. predpokladať niečo bez overenia faktov; syn. domnievať sa, hádať, tušiť: iba sa domýšľam, prečo to urobil; čo bolo ďalej, môžete si sami d.; nesmieš si nič d.; Nemusel sa veľmi domýšľať, čoho je otec schopný. [M. Urban]; Počuť aj pokriky, ale ich význam si iba domýšľam. [V. Šikula]; Všeličo môžeme tušiť, všeličo si môžeme domýšľať. [Pd 1995]dok.domyslieť sa, domyslieť si

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


domýšľať p. premýšľať


domýšľať sa p. domnievať sa, hádať 1, nazdávať sa, tušiť


hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sadomýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí domaodhadovať: odhadovali mu 50 rokovtušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvýtipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov

2. p. veštiť 1


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

domyslieť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) dôkladne, podrobne premyslieť, uvážiť: d. niečo do dôsledkov, do konca;

nedok. domýšľať

|| domyslieť si (čo) doplniť si v mysli, čo nebolo povedané: Urobia s ním poriadok. Akým spôsobom, to si ľahko mohol domyslieť. (Jégé) Poviem vám to, hoci ste si to mohli neskoršie aj sám domyslieť. (Jégé);

nedok. domýšľať si

|| domyslieť sa (čoho, s neurč. i bezpredm.) prísť na niečo, uhádnuť, dovtípiť sa, pochopiť: Eva sa domyslela už teraz i toho, čo nebolo vyslovené. (Jil.) Stará Cedilková sadla pod kravu, kým sa Zuzka domyslela opýtať sa jej. (Taj.) Ten je z tých, čo sa ponúknu, alebo sa domyslia. (Kuk.);

nedok. domýšľať sa


domýšľať, -a, -ajú nedok. (čo) dôkladne, podrobne premýšľať, uvažovať o niečom do dôsledkov, robiť závery: d. myšlienky, problémy;

dok. domyslieť

|| domýšľať si (čo) doplňovať si v mysli, čo nebolo povedané: Niekto by si domýšľal, že úradník je bez vznetu. (Rys.) V oboch rukách drží meričky s ovsom a hneď si domýšľam, že to pre naše kone. (Fig.);

dok. domyslieť si

|| domýšľať sa (čoho i bezpredm.) prichádzať na niečo, dovtipovať sa, začínať chápať, tušiť niečo: Bolo mu odporné domýšľať sa konca. (Jil.) Ľudia sa domýšľajú, kombinujú: kde vzali toľké peniaze. (Tat.);

dok. domyslieť sa

Morfologický analyzátor

domýšľať nedokonavé sloveso
(ja) domýšľam VKesa+; (ty) domýšľaš VKesb+; (on, ona, ono) domýšľa VKesc+; (my) domýšľame VKepa+; (vy) domýšľate VKepb+; (oni, ony) domýšľajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) domýšľal VLesam+; (ona) domýšľala VLesaf+; (ono) domýšľalo VLesan+; (oni, ony) domýšľali VLepah+;
(ty) domýšľaj! VMesb+; (my) domýšľajme! VMepa+; (vy) domýšľajte! VMepb+;
(nejako) domýšľajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor