domyslieť -í -ia dok. dokončiť myslenie, myšlienku; premyslieť do podrobností, dôsledkov ap.: keď to d-l, striasol sa; d. niečo do konca; d. vedeckú teóriu dotvoriť;
nedok. domýšľať -a
// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce; čo nevie, to si d-í; d. si koniec;
nedok. domýšľať sa, domýšľať si
domýšľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok.
domýšľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľajúci sa -ľanie sa nedok.
domýšľať si -ľa si -ľajú si -ľaj si! -ľal si -ľajúc si -ľajúci si -ľanie si nedok.
domyslieť -lí -lia -li! -lel -liac -lený -lenie dok. (čo) 1. ▶ dokončiť uvažovanie, myslenie, myšlienku: len čo to domyslel, striasol sa hrôzou; Múdrejšie by bolo ... Nedomyslel! Nadleteli mu päty a drisol na zadok. [V. F. Šikula] 2. ▶ v mysli posúdiť všetky okolnosti, premyslieť do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvážiť: treba d. už iba nejaké drobnosti; nedomyslieť následky svojho konania; bojí sa d., čo bude; ukazuje sa, že vec nie je domyslená; nemali to celkom domyslené ▷ nedok. k 2 ↗ domýšľať
domyslieť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lel sa -liac sa, domyslieť si -lí si -lia si -li si! -lel si -liac si dok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prísť na niečo; syn. dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: domyslel sa, prečo sa na to spytuje; čo nepočul, to si domyslel; čo sa mohlo stať, to sa domyslíš, to si domyslíš; nie je ťažké si d. koniec; Potom som zbadal telefón a domyslel som sa, že chce, aby som zavolal pohotovosť. [R. Sloboda]; Ľahko si domyslel, o čo asi ide. [M. Urban] ▷ nedok. ↗ domýšľať sa, domýšľať si
domýšľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. (čo) ▶ v mysli posudzovať všetky okolnosti, premýšľať, uvažovať do podrobností, do dôsledkov a pod.; syn. zvažovať: d. plán, veci do konca; autor na základe faktov domýšľa možné následky reálnych situácií; tvorivé domýšľanie príbehu, textu; Mnohí odídenci sa boja domýšľať vlastnú budúcnosť. [Sme 1995]; Nedomýšľajme tento katastrofický scenár do detailov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ domyslieť
domýšľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľajúci sa, domýšľať si -ľa si -ľajú si -ľaj si! -ľal si -ľajúc si -ľajúci si nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ premýšľaním, uvažovaním al. intuitívne prichádzať na niečo; myslieť si al. predpokladať niečo bez overenia faktov; syn. domnievať sa, hádať, tušiť: iba sa domýšľam, prečo to urobil; čo bolo ďalej, môžete si sami d.; nesmieš si nič d.; Nemusel sa veľmi domýšľať, čoho je otec schopný. [M. Urban]; Počuť aj pokriky, ale ich význam si iba domýšľam. [V. Šikula]; Všeličo môžeme tušiť, všeličo si môžeme domýšľať. [Pd 1995] ▷ dok. ↗ domyslieť sa, domyslieť si
domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
domýšľať p. premýšľať
domýšľať sa p. domnievať sa, hádať 1, nazdávať sa, tušiť
hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sa • domýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí doma • odhadovať: odhadovali mu 50 rokov • tušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvý • tipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov
2. p. veštiť 1
nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť
domyslieť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) dôkladne, podrobne premyslieť, uvážiť: d. niečo do dôsledkov, do konca;
nedok. domýšľať
|| domyslieť si (čo) doplniť si v mysli, čo nebolo povedané: Urobia s ním poriadok. Akým spôsobom, to si ľahko mohol domyslieť. (Jégé) Poviem vám to, hoci ste si to mohli neskoršie aj sám domyslieť. (Jégé);
nedok. domýšľať si
|| domyslieť sa (čoho, s neurč. i bezpredm.) prísť na niečo, uhádnuť, dovtípiť sa, pochopiť: Eva sa domyslela už teraz i toho, čo nebolo vyslovené. (Jil.) Stará Cedilková sadla pod kravu, kým sa Zuzka domyslela opýtať sa jej. (Taj.) Ten je z tých, čo sa ponúknu, alebo sa domyslia. (Kuk.);
nedok. domýšľať sa
domýšľať, -a, -ajú nedok. (čo) dôkladne, podrobne premýšľať, uvažovať o niečom do dôsledkov, robiť závery: d. myšlienky, problémy;
dok. domyslieť
|| domýšľať si (čo) doplňovať si v mysli, čo nebolo povedané: Niekto by si domýšľal, že úradník je bez vznetu. (Rys.) V oboch rukách drží meričky s ovsom a hneď si domýšľam, že to pre naše kone. (Fig.);
dok. domyslieť si
|| domýšľať sa (čoho i bezpredm.) prichádzať na niečo, dovtipovať sa, začínať chápať, tušiť niečo: Bolo mu odporné domýšľať sa konca. (Jil.) Ľudia sa domýšľajú, kombinujú: kde vzali toľké peniaze. (Tat.);
dok. domyslieť sa
domyslieť sa dk čoho prísť na niečo, dovtípiť sa: gakého fortela se chytil a domyslel, swedčí Pjsmo (MP 1718); kdoze ty teda dal radu; nikdo, len som sa ja sam domisleu (PRIEVIDZA 1768); domýšľať sa ndk: sam od sebe se domijsslij k tomv (TREBOSTOVO 1569 E)