Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

dóm -u m. hlavný mestský chrám, katedrála: košický d., D. sv. Martina (v Bratislave);

dómsky príd.: d-a farnosť


dom -u m.

1. budova, stavba na obývanie: rodinný, nájomný, družstevný d.; stavať d.; strecha d-u, vlastník d-u; Biely d. sídlo prezidenta USA i pren. amer. vláda; nebytový d. nepoužívaný na bývanie; zobudiť celý d. obyvateľov domu

2. inštitúcia organizujúca kult. podujatia al. poskytujúca rozlič. služby: kultúrny d.; d. módy, d. spisovateľov; obchodný d. veľké nákupné stredisko; azylový d.

3. domov (význ. 1): žiť ďaleko od d-u

4. rodina, domácnosť: mať pokoj v d-e; pán d-u

chodiť, behať z domu do d-u do každého domu; nech si → zametá pred vlastným d-om; stavať d. na piesku; je ho plný d. je hlučný; → nevytiahne nohy, päty z d-u;

domový príd. k 1: d-á brána, d. poriadok, d-á správa; v zool. názvoch: myš d-á;

domček -a m. zdrob.: drevený d.

zrútiť sa ako d. z karát;

domisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dom ‑u m.; domový; domček ‑a m.; domisko ‑a ‑mísk s., jedn. i m.
dóm ‑u m. (chrám); Dóm svätého Martina; dómsky

dom domu pl. N domy I domami m.


dóm dómu pl. N dómy I dómami m.

dóm dómu pl. N dómy m.lat.⟩ 1.hlavný mestský kostol, obyč. biskupský, katedrálny chrám, katedrála: gotický d.; košický, milánsky d.; D. sv. Martina; zvony bratislavského dómu; Dobrý deň, pozdraví sa a vyvráti hlavu, ako keď turisti obdivujú vežu martinského dómu. [M. Ďuríčková]
2. geol. ▶ tektonický útvar pozostávajúci zo symetrickej klenbovitej štruktúry, klenba; jaskynný priestor pripomínajúci tvarom katedrálu: soľný, žulový, sopečný d.; jaskynný d.
3. obyč. pl. dómy astron. ▶ kopcovité vyvýšeniny na povrchu Mesiaca
4. tech. ▶ (valcový) nadstavec v hornej časti parného kotla, parojem: parný, merací d.


dom domu pl. N domy m. 1.budova, stavba určená najmä na bývanie: rodinný d.; nájomný, družstevný d.; murovaný, tehlový, panelový d.; drevený, montovaný d.; prízemný, (viac)poschodový, trojpodlažný; pavlačový d.; obytné domy; mestské domy; vidiecky, dedinský d.; stredoveký, meštiansky, secesný d.; rodičovský d.; číslo domu; vlastník, správca domu; práce v dome, okolo domu; postaviť, zrenovovať d.; domy pustnú; bývať vo vlastnom dome; motkať sa po dome; chodiť po domoch, z domu do domu s istým cieľomi fraz.; v dome je ticho; zobudiť celý d. všetkých obyvateľov domu; d. stíchol všetci obyvatelia zaspali, odišli a pod.
2. ▶ súčasť označenia inštitúcie organizujúcej isté podujatia, poskytujúcej rozličné služby al. slúžiacej na rozličné účely a činnosti: kultúrny d., d. kultúry; spoločenský d.; kúpeľný, liečebný d.; obchodný d.; d. módy, obuvi; D. odborov; D. umenia; D. Matice slovenskej; D. zahraničných Slovákov; pamätný d. v ktorom sa narodila al. pôsobila významná osobnosť a ktorý je zariadený ako múzeum na pamiatku danej osobnosti; azylový d. charitatívne zariadenie slúžiace na dočasné ubytovanie ľudí v ťažkej životnej situácii, napr. utečencov, bezdomovcov, opustených al. týraných matiek s deťmi a pod.; misijný d. sídlo, stredisko (kresťanských) misií (slúžiace na výchovu a prípravu budúcich misionárov); d. smútku v ktorom sa koná rozlúčka so zosnulým; zastar. mestský, obecný d. radnica; župný d. sídlo župy □ Biely dom a) sídlo prezidenta USA b) pren. americká vláda c) pren. expr. budova, v ktorej sídlia predstavitelia miestnej správy a pod.; Boží dom, Pánov dom kresťanský chrám, kostol; verejný dom zariadenie, v ktorom sa vykonáva prostitúcia, nevestinec
3.miesto, kde človek žije, býva, kde je doma; syn. domov: žiť ďaleko od domu; odísť, utiecť z domu; vyhnať niekoho z domu; Ber sa mi z domu a už sa mi tu neukazuj! [A. Bednár]
4. ▶ najbližšia rodina; vlastná domácnosť: dostať list z domu od rodičov, manžela a pod.; mať v dome štyri dievky; mať pokoj v dome; pán, pani domu; donáška do domu; Chceli jej odrieknuť i podiel na majetku, keď si vybrala mládenca z chudobnejšieho domu. [M. Figuli]; Mne v tomto dome nikto nič nepovie! [P. Karvaš]
5.panovnícky al. šľachtický rod, dynastia: cisársky d.; d. Habsburgovcov
fraz. publ. spoločný európsky dom zjednotená Európa; vykričaný dom nevestinec; ani psa nehodno vyhnať/by nevyhnal z domu je veľmi zlé, nepríjemné počasie; chodiť/behať z domu do domu chodiť po žobraní; je ho plný dom je veľmi hlučný, narobí veľa kriku; nevyjsť/nejsť ani na krok z domu zdržiavať sa len doma, nevyjsť vôbec von; ona nosí nohavice v dome o žene, ktorá vládne v rodine; stavať dom na piesku robiť niečo bez reálnych predpokladov, bez dobrého zázemia; vystrčiť/nevystrčiť nos z domu vyjsť, nevyjsť von, opustiť, neopustiť príbytok; vytiahnuť/nevytiahnuť nohy/päty z domu a) vyjsť, nevyjsť z domu von, opustiť, neopustiť príbytok b) odísť, neodísť medzi ľudí, do sveta ◘ parem. čo dom, to iná obyčaj v ňom; jeden dom dvoch pánov nestrpí; každý je vo svojom dome pánom/kráľom; môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné
domček -ka pl. N -ky m. zdrob.: záhradný, strážny d.; d. pre bábiky; kúpiť si starší d. na vidieku; pren. slimačí d. ▹ ulita slimáka □ švédske domčeky nízke montované domy slúžiace ako (provizórne) ubytovne a pod. ◘ fraz. zrútiť sa/zosypať sa ako domček z karát a) zmeniť sa na trosky (napr. pri zemetrasení) b) náhle stroskotať, nevydariť sa, zmariť sa ▷ domisko -ka domísk s., v sg. i m. zvel.: vysokánske d.; postaviť riadny d.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-dom/241777±5 2.21: substantíva m. živ. D pl. 3129 susedom/995 Židom/962 židom/362 Švédom/103 Kurdom/93 hadom/75 predsedom/70 gazdom/70 doktorandom/59 podpredsedom/39 invalidom/29 vojvodom/28 Indom/16 (60/228)

-dom/241777±5 2.25: substantíva m. neživ. I sg. 145810→145809
+1
−0
vzhľadom/24019 pohľadom/13611 dôvodom/9582 príkladom/7533 základom/6922 odchodom/4584 príchodom/3958 dom/3376 predpokladom/3068 bodom/2949 úradom/2620 vchodom/2234 ohľadom/2211 (295/59142)

-dom/241777±5 2.26: substantíva m. neživ. D pl. 5758→5759
+0
−1
schodom/696 národom/464 ľudom/326 bodom/292 prípadom/259→260
+0
−1
úradom/258 nákladom/247 podvodom/171 základom/163 predpokladom/150 trendom/135 dôvodom/120 fondom/103 obchodom/99 štandardom/97 pohľadom/94 prekladom/92 príkladom/90 dom/81 prúdom/80 osudom/64 (133/1677)

-dom/241777±5 6.08: adjektíva s. L sg. 1. st. 498±2 tvrdom/130 mladom/105±2 bledom/70 hnedom/64 chudom/22 škaredom/22 hrdom/21 rôznorodom/14 šedom/12 domorodom/9 (10/29)

-dom/241777±5 28.99: adverbiá 1. st. 735 radom/229 zaradom/192 mimochodom/168 predobedom/85 ladom/29 zadom/21 stredom/11

-dom/241777±5 3.09: adjektíva m. neživ. L sg. 1. st. 1542±1 mladom/642±1 tvrdom/482 hnedom/176 bledom/49 šedom/28 škaredom/25 domorodom/21 chudom/16 hrdom/16 rôznorodom/15 tmavohnedom/12 svetlohnedom/10 prvoradom/8 (16/42)

-dom/241777±5 3.14: substantíva s. I sg. 1485 referendom/489 krédom/245 stádom/201 hniezdom/174 memorandom/52 komandom/49 Coloradom/45 saldom/32 fluidom/28 eldorádom/28 čudom/27 avokádom/17 torpédom/16 (16/82)

-dom/241777±5: verbá imp. dok. 2. os. sg. 433 uvedom/431 (1/2)

dom -a m. ‹port› port. šľachtický a čestný titul


dóm1 -u m. ‹l›

1. (pôvodne) každý kostol, (neskôr) len biskupský s kapitulou, hlavný kostol väčšieho mesta, katedrála, veľchrám: D. sv. Martina

2. jaskynný priestor pripomínajúci dóm;

dómsky, dómový1 príd.: d. organista


dóm2 -u m. ‹l›

1. geol. kruhovitá štruktúrna elevácia (vyklenutie), kupola vznikajúca vrásnením, výstupom solí, magmou a pod.

2. astron. tmavý priestor okolo pokojnej protuberancie: lunárny d. starý (čín., arab., ind.) zverokruh z dvadsiatich ôsmich nerovnakých častí

3. tech. (valcový) nadstavec na parnom kotle zväčšujúci parný priestor, parojem;

dómový2 príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budova výsledok stavebnej činnosti určený na bývanie, skladovanie a pod. • stavbastaviskodomzried. stavanie: budova, stavba je pred dokončenímexpr. barakpejor. búda: kúpil starú búdu a urobil z nej paláczastar. budúnok

p. aj dom


domácnosť prostredie domáceho, súkromného života a všetko, čo k nemu patrí • domrodina: starať sa o domácnosť, o dom, o rodinu; založiť si vlastnú rodinusúkromie: prísť do súkromia


domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovinarodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného krajadom: žiť ďaleko od domuvlasť: slobodná vlasťkniž.: otčinaotcovizeňrodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrudekniž. domicilpren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je Indiapravlasťkniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi


dóm p. kostol


dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať domstavaniestavisko: hospodárske stavania, staviskázried. stavenisko: drevené staveniskokniž. príbytok: ľudské príbytkybudova (väčší dom): staničná budovazastar. budúnokmrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodraphovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiakhovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiakamúranicamurovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupyzastaráv. chyža: má peknú chyžuvila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barakčasto expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domecexpr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatulepejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajdakniž. obydlie: mať pohodlné obydliekniž. strecha: rodná strechasubšt. štokovec (poschodový dom)

2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť


kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)


nevestinec dom prostitúcie • verejný domvulg. bordel


obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

p. aj dom 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dom, -u m.

1. stavanie, budova: obytný, rodinný, prízemný, poschodový, kamenný, drevený d.; stavať d.; číslo d-u; majiteľ, vlastník, správca d-u; spoločenský d. so spoločenskými zábavnými miestnosťami; mestský, obecný d. radnica; obchodný d. veľký obchod, kde možno dostať všetky druhy tovaru; svadobný d. kde sa odbavuje svadba; dom smútku v ktorom niekto zomrel; náb. d. Pána, d. boží kostol; Biely d. reprezentačné sídlo prezidenta USA; verejný d., vykričaný d. nevestinec; hovor. chodiť po d-och, z dom (z domu) do domu a) s istým cieľom, b) žobrať; hovor. nosiť šaty okolo d-u pri domácej práci, doma; hovor. pracovať okolo d-u vykonávať domáce práce; pren. celý d. všetci obyvatelia domu; celý d. bol na nohách všetci boli v pohybe (pri dôležitej práci, od vzrušenia ap.)

je ho plný d. narobí veľa kriku; Nech si každý pred svojím domom zametá (prísl.) nech sa každý stará o svoje veci;

2. domov, rodina, domácnosť: rodičovský, otcovský d.; gazdovský, panský d.; odísť z d-u, vyhnať niekoho z d-u; pán d-u domáci pán, pani d-u domáca pani; byť z dobrého (lepšieho) d-u zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (obyč. v buržoáznej spoločnosti); byť z bohatého d-u zo zámožnej rodiny;

3. panovnícky al. šľachtický rod, dynastia: cisársky d., d. Habsburgovcov, savojský d.;

domový príd. k 1: d-é dvere; d-á daň, d-á prehliadka; d-á hliadka; zastar. d. pán (Taj.), d-á pani (Vans., Podj.) domáci pán, domáca pani;

domček, -a m. zdrob.: strážny, drevený d.;

domok, -mku m. zdrob.: záhradné, rodinné d-y


dóm1, -u m. katedrála: košický d.;

dómový príd.


dóm2, -u m. tech. parojem: parný d.

domisko p. dom


dom m. (dóm, dúm)
1. csl stavisko, obytná budova: Na takom vihnaňisku si postaviu̯ dom (Košťany n. Tur. MAR); Má postavení piekní dúm (Kúty SKA); Naž du_murovani (Dl. Lúka BAR); drevení dom (Detva ZVO); domi s ťehál (Lipt. Hrádok LM); múrovaní dom (Hnúšťa RS)
L. dom do fronti (Lipt. Hrádok LM) - štítom do ulice; krížní dom (Brestovany TRN), dom do vinkľa (Lipt. Hrádok LM) - s pôdorysom tvaru L; nabíjaní dom (Brestovany TRN) - z hliny; zruboví dom (Prochot NB) - drevený dom; meskí dom (Návojovce TOP), mescicki dum (Studenec LVO), ranní dom (Návojovce TOP) - zastar. radnica; urbárski dom (Dobroč LUČ) - patriaci urbariátu
F. ked nejde gazda na dom, ide dom na gazdu (Lukáčovce HLO) - kto sa nestará o údržbu domu, tomu dom spadne
2. csl obytná budova a jej obyvatelia: Roznáša po domiech kľebeti (Pukanec LVI); Celí dom bóv na nohách (Lukáčovce HLO); Zapaľeľi teľo śvečki, keľo bulo v dome ľudzi (Rankovce KOŠ)
L. svadobní don (Lehôtka LUČ), svadební dom (Hlboké SEN) - v ktorom je svadba; chodzí po domoch (Bošáca TRČ) - po žobraní; dúm od domu (Záh. Bystrica BRA), z dom na dom (Detva ZVO) - všade, vo všetkých domácnostiach
F. večerňí dážď ako hozď do domu (Pukanec LVI) - tešia sa mu; ňeňijé domu bez dimu (Bošáca TRČ) - v každej domácnosti sa môžu vyskytnúť nedorozumenia; koľo domou, toľo krížou (Krivá DK) - všetci sa trápia; celí dom je jeho (Brestovany TRN) - vo všetkých miestnostiach má pohodené svoje veci
3. csl gazdovstvo, hospodárstvo: Čak pomeje bole ždi pri dome (Čelovce MK); Aj peňiaške do domu bole načím (V. Lom MK); O káve ňebolo aňi chíru, ľen v bohatíh domách (Necpaly MAR); Ani studna že nebola na ten dome (Ružindol TRN); Jeden brad ostal na dome a druhí išiél za kováča (Trenč. Závada TRČ); Kura dobra pri dome, aľe robi i škodi zato (Kokšov-Bakša KOŠ)
4. csl rodina; vlastná domácnosť: Keď mu prišou̯ ľizd z domu (Detva ZVO); Každej zme si z domu nosievaľi slaňinku (V. Lom MK); Z domu si nékerí zebrali cviklu varenú (Ružindol TRN); Aspom že si trochu po dome porobím (Dol. Súča TRČ); domisko i domsko m. csl zvel. expr. k 1: Tí stavejú velkí domisko (Kameňany REV); Velikí dom mali, takí domisko medzi tima chalúpkámi (Brestovany TRN); Naco ci taki domisko?! (Dl. Lúka BAR); domsko (Dlhá n. Or. DK)


dom prísl.
1. domov, do svojho domu: Dom sem išla dicki veselá (Bernolákovo BRA)
2. do rodnej obce, do rodného kraja: Za pú štvrta roka sen sa ščaslivo vráciu̯ (z vojny) dom (Lopašov SKA)


domsko p. dom


dúm p. dom

divadlo s
1. vnímaná udalosť, výjav, úkaz al. jav, na ktorý sa ľudia dívajú: na was gako na diwadlo ukazowaty budu (ZA 1676); celemu lidu na posmech a na diwadlo wiseti zostal (MS 1758); žalostne diwadlo umučeny (KP 18. st)
L. Semiraz zahradu wystawiti dala, ktera mezy sedm diwaděl sweta počtena byla (SR 17. st) divov
2. zrakový zážitok, pohľad: zda-li ne y liter taženj pacholatkum na prwni spatrenj diwne diwadla a potwory se zdagi (KoA 17. st); apoštolé byli smutným diwadlem Bohu (ASL 1728); sem mel gak nálezi wesele diwadlo (VP 1764)
3. názorný príklad, vzor: byl jsi v světě všem divadlo (RL 1571); on (apoštol Pavol) pro swu stalost učinen gest diwadlem swetu (Le 1730)
4. divadelné predstavenie, hra: theatra neb diwadla pred očy lidem stawy (WO 1670); hragne diwadlo; búda, pod kterú diwadla ďelali; hráč diwadla herec (KS 1763)
5. priestranstvo al. stavanie, kde sa hrá divadelné predstavenie: (vo Verone) od Rymanuw dywadlo okrúhle gesste cele stogy (KrP 1760); theatridium: okolo diwadla uďelané schodi, na které sedagú pohlédači (KS 1763); -ový príd k 4: theatralis: diwadlowy (KS 1763); po d-e, s d-om prísl výraz po komediantsky: comice: smele, po diwadlu, z diwadlem (KS 1763)


dom [dom, dôm, dúm] m
1. budova určená na bývanie, stavanie obyč. obytné: otcze meho dom gest kamenny a geho dreweny (ŽK 1454); prodal duom swug wlastny (RUŽOMBEROK 1550); gest plat za ten dům gey dany (BÁTOVCE 1610); wozarkj, ktera panu rectoru dom cžystila, dalo se za praczu d 4 (KRUPINA 1690); dvaja bratia v jednom dome bydleji (DETVA 1793 LP);
x. pren náb priwed mne w dum slawy wečne; do domu Otce nebeskeho (AgS 1708) do neba; dome zlatý, orodug za nás (KW 1775) o P. Márii (v litániách)
L. do swadebneho domu prigjty (BOCA 1678 E) o mieste svadby; stare zlatniky maju dokonca upadnut tak, aby buducne ništ platiti, ale toliko v mincovnych domech se prijali (B. ŠTIAVNICA 17. st CM) v minciarni; altana: letni dum (NP 17. st) záhradná besiedka, altán; parlament na dum horni a spodni rozdeleny gest (KrP 1760) na snemovne; kuriálsky, slobodný, zemiansky d. dom zemepána, kúria: dom a dwuor zemansky (BRATISLAVA 1573 E); otec ledwa mohel curialskj dom zaochranit (NIMNICA 1734); kuryam neb slobodným domum (PH 1770); mestský, obecný, panský, právny, radný, stoličný, súdny, vidiecky d., d. práva sídlo nej. správnej inštitúcie: okolo domu meskeho; zase bylo prawo na panskem dome (ŽILINA 1599); do sudneho domu (RUŽOMBEROK 1654); obecne domy sau w prostred mesta: kostel, sskola, ratuss (:dům prawa:) (OP 1685); sprawedliwost w domých radnich (SK 1697); w prawnem dome (KRUPINA 1702); w dome obecnem (ŽILINA 1724); drewo odwažaty k domu stoličnemu (SELCE 1760); aby (previnilec) postiženy byvše nahle ulapeny a do domu vidieckeho dovedeny bol (D. KUBÍN 1786 DPB); zbrojný d., d. zbroje zbrojnica: pri mure a branach (je) dům zbroge (OP 1685); w zbrognim dome sbrog položena (KrP 1760)
F. d. od d-u, z d-(u) do d-u po všetkých domoch, zaradom: kdy od panstwy na wognu dom od domu chodyly (Sl. N. VES 1640); ktery po dedynoch z dom do domu hody (LEVOČA 1768)
2. miestnosť v dome:
L. refectorium: pokrmny, obedny dúm w klássteri, refectár (KS 1763) jedáleň; cubiculum: komúrka, izbjčka, dum postélny (KS 1763) spálňa
3. osoby žijúce v dome, rodina, domov, domácnosť: toho bich Wassy Milosty rad prial y ze wsseczkim domem wassim (SIELNICA 1572); mnohorečnost sskodi domom y ďeďinam (GV 1755)
4. rod: wyplnil milosrdénstwj swé, které zasljbil domu yzrahélskému (KB 1757)
P. atpn servus Domagosta (v Honte 1135 CDSl)


domov [-o(v), -ô(v), -u(v)], zsl dom prísl (smerom) do domu, do svojho domova; do rodného kraja: kdiz panem domow przigel (ŽK 1453); kdy zase domu yssla (ANTON 1571); domuow byl wczasrano odbehel (ILAVA 1635); kdi yssel domog; kdy pryssol Petreno s ffurmany domo (ŠTÍTNIK 1690, 1706); kdi domuo posol prissiel (KRUPINA 1706); aby se drewo na hrbatě domůw odnásseti dowolilo (ZVOLEN 1769); mosel se dom vratit (KCS 18. st)


drobný príd
1. malých rozmerov, malý: korita drobnie (s. l. 1552 E); kozyek barancžych drobnych (LIETAVA 1607); gine drobne acquisitie (BYSTRIČKA 1763) bežné
L. povinen bude (dať) drobneho ckla do roku 2500 (LIKAVA 1629 2) skleného riadu; od drobneg roboty (TRENČÍN 1729) bežnej, často sa vyskytujúcej; drobné zbožj prodáwám (KS 1763) rozličný tovar; d. dobytok, statok, hyd, d-é stádo menšie domáce zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hydina ap.): dobytek drobný y weliky (ŽK 1517); ya sem stado drobne pasawal (P. LEHOTA 1641); drobný dobytek, yakožto cžtiry sswagny a gedno prasa (KRUPINA 1692); drobneho hidu bilo we mlinoch kapunuow a sliepek nr 20 (ŽILINA 1725); chliewi tolike, gako pre dwe krawj a drobnj statek (LIPTOV 1735-38); d. peniaz, d-á minca suma nižšej hodnoty: puol druheho sta peněz drobnych (TRENČÍN 1526 E); dweste zlatich drobnei mincze vherskei (NECPALY 1564 E); cžerwenich zlatich nro 22, drobnei summy fl 15 (RUDNO 1609) v drobnych; nedostatek uherskeg minczy drobnich peniazy (KRUPINA 1644);
2. jemný: psecas, pluvia minuta: drobný dessť (VTL 1679); drobný welmy prassek (RT 17. st); kučzma z drobneg wlny (KRUPINA 1721); aspergere tritis salibus: z drobnú solú pokropiti; vox suppressa: útly hlas, drobný hlas slabý (KS 1763); subst d-é m pl
1. drobné veci: slanjnu, maslo y gine drobnye (ŠTÍTNIK 1647);
2. drobné peniaze, mince: tolar geden twrdy a drobnych pol zlateho (ŽILINA 1610)
3. malé domáce zvieratá, napr. prasce: drobnye dwornye poruczam Jankowy pet, brawa, samyczu a try drobnye (KRUPINA 1685)
4. droby, drobky: drobne z husy (ILAVA 1663); na d-o/-e, po d-e/-u, po d-om prísl výrazy k 1: rozsekal na drobno niekolko walou (TURIEC 1616 E) na kúsky; myeli penize na drobnye ale za sto zlatych (SKALICA 1649) v drobnych; nelen po drobnu, ale sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerow posielal (PREŠOV 1666) po kusoch; dežmarom cžo nadawal po drobnom krcžmar (KRUPINA 1695); čo trunku po drobne widal (M. KAMEŇ 1721) v malých množstvách; na drobno sstjpag, rubag (KS 1763); k 2: wezmy žihlawy, utlč na drobno (RT 17. st); -o [-o, -e] prísl k 1: zeliny usekag drobno (RT 17. st); diffindere humum minute: drobne pokusowati, podrobiti (KS 1763); k 2: prassek welmy drobno utri (RT 17. st); topeničku s chleba ztluč drobne (RN 17.-18. st); -osť ž
1. malá bežná vec: o drobnosťách pak ani gen zminki gsem nemal (BPr 1787) o podrobnostiach
2. jemnosť: parvitas arenae: pisečna drobnost (KS 1763)

Dom_1 Dom Dom_2 Dom Dom_3 Dom Dom_4 Dom
dóma
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) dóma
G (bez) dómy
D (k) dóme
A (vidím) dómu
L (o) dóme
I (s) dómou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dómy
G (bez) dóm
D (k) dómam
A (vidím) dómy
L (o) dómach
I (s) dómami

dom
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dom
G (bez) domu
D (k) domu
A (vidím) dom
L (o) dome
I (s) domom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) domy
G (bez) domov
D (k) domom
A (vidím) domy
L (o) domoch
I (s) domami

dóm
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dóm
G (bez) dómu
D (k) dómu
A (vidím) dóm
L (o) dóme
I (s) dómom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) dómy
G (bez) dómov
D (k) dómom
A (vidím) dómy
L (o) dómoch
I (s) dómami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DOM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 5×;
MARTIN, okr. MARTIN – 5×;
DETVA, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
JAHODNÍKY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 2×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
KRIVÁŇ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 1×;
KRIVEC I (obec HRIŇOVÁ), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 1×;
SLOVENSKÁ ĽUPČA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo tri domy boli ou trois maisons étaient
ani dom ani chatrč ni maison ni hutte
a vošiel do domu et entra dans la maison
biely a ružový dom la maison blanche et rose
dom a jednu rodinu maison et une famille
dom a ktorá je maison et qui est
dva alebo tri domy deux ou trois maisons
že jej dom je que sa maison est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu