dolu1, dole1 prísl. 1. ▶ na nízko, nižšie položenom mieste, ako je stanovisko hovoriaceho al. porovnávaná rovina; op. hore: d. v doline; budem d. v pivnici; d. rozšírená sukňa; A tu je zimšie a viac snehu ako dolu. [V. Bednár]; A tu dole, na potôčiku Katarínka plienky máča. [D. Tatarka] 2. ▶ (smerom) na nízko, nižšie položené miesto, ako je stanovisko hovoriaceho al. porovnávaná rovina; op. hore: zlez d.!; uložiť topánky d. do skrine; spadnúť d. do jamy; voda steká d.; nepozeraj sa d.!; Len by sme ťa rady stiahli z tých tvojich nadoblačných výšav dolu na zem. [Vč 1983]; Dolu od lícnych kostí idú dve vrásky. [A. Mráz] 3. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne nižšom mieste, na nižšej úrovni; op. hore: Cyro bol senzačný chlapík. Nebál sa nikoho, ani hore, ani dolu. [V. Mináč]; Tí, čo sú teraz dole, budú hore. [P. Karvaš] 4. hovor. ▶ smerom k nižšej pozícii, hodnote a pod.; op. hore: v pracovnom zaradení šiel d.; zaokrúhliť sumu smerom d. □ dať [si] dolu niečo a) zložiť b) vyzliecť, vyzuť ◘ fraz. dolu s ním! odstráňte ho!; ide to s ním dolu z kopca upadá; kamarát-nekamarát/kmotor-nekmotor z hrušky/z čerešne dolu v niektorých veciach máme byť zásadoví; klobúk dolu pred niekým zasluhuje si uznanie; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať zo všetkých strán; pár korún/jedno deko hore, dolu nezáleží na nich
dolu2, dole2 predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zhora nadol, k dolnej časti niečoho al. polohu smerom nadol; op. hore: ísť d. svahom; zbehnúť d. schodmi; ležať d. bruchom; visieť d. hlavou; nejde mi to d. krkom ↗ i fraz.; A dolu tvárou tiecť mi budú víťazné slzy radosti. [M. Rúfus]; Padali sme dole nosom. [Vč 1979] ◘ fraz. nejde mi to dolu krkom nemôžem sa s tým zmieriť; obrátiť niečo dolu hlavou naopak; pustiť niekoho, niečo dolu vodou prestať si všímať; púšťať majetok/peniaze dolu krkom/hrdlom/gágorom prepíjať