dolu, dole
I. prísl.
1. na miesto položené nižšie, nízko al. na takomto mieste, op. hore: zliezť, stekať d. nadol; d. v doline počuť hlasy
2. hovor. k nižšiemu postaveniu, k nižšej hodnote al. v takomto postavení, s takouto hodnotou, op. hore: všetci od riaditeľa d.; byť zvedavý na názory tých, čo sú d.
□ dať d. a) zložiť: dať d. garnižu b) vyzliecť, vyzuť: dať si d. kabát, čižmy; ísť d. klesať: jeho popularita ide d.
● (dať pred niekým) → klobúk d.; ide to s ním d. (z kopca) upadá; expr. d. s ním! odstráňte ho! chodiť, behať hore-d. sem i ta
II. predl. s I vyj. smerovanie zhora nadol al. polohu smerom nadol, op. hore: plávať d. riekou; slzy stekajú d. tvárou; skočiť, ležať d. hlavou
● ide to s ním d. kopcom, d. vodou upadá; expr. pustiť (majetok) d. gágorom prepiť; obrátiť niečo d. hlavou naopak
dolu1, dole1 prísl. 1. ▶ na nízko, nižšie položenom mieste, ako je stanovisko hovoriaceho al. porovnávaná rovina; op. hore: d. v doline; budem d. v pivnici; d. rozšírená sukňa; A tu je zimšie a viac snehu ako dolu. [V. Bednár]; A tu dole, na potôčiku Katarínka plienky máča. [D. Tatarka] 2. ▶ (smerom) na nízko, nižšie položené miesto, ako je stanovisko hovoriaceho al. porovnávaná rovina; op. hore: zlez d.!; uložiť topánky d. do skrine; spadnúť d. do jamy; voda steká d.; nepozeraj sa d.!; Len by sme ťa rady stiahli z tých tvojich nadoblačných výšav dolu na zem. [Vč 1983]; Dolu od lícnych kostí idú dve vrásky. [A. Mráz] 3. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne nižšom mieste, na nižšej úrovni; op. hore: Cyro bol senzačný chlapík. Nebál sa nikoho, ani hore, ani dolu. [V. Mináč]; Tí, čo sú teraz dole, budú hore. [P. Karvaš] 4. hovor. ▶ smerom k nižšej pozícii, hodnote a pod.; op. hore: v pracovnom zaradení šiel d.; zaokrúhliť sumu smerom d. □ dať [si] dolu niečo a) zložiť b) vyzliecť, vyzuť ◘ fraz. dolu s ním! odstráňte ho!; ide to s ním dolu z kopca upadá; kamarát-nekamarát/kmotor-nekmotor z hrušky/z čerešne dolu v niektorých veciach máme byť zásadoví; klobúk dolu pred niekým zasluhuje si uznanie; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať zo všetkých strán; pár korún/jedno deko hore, dolu nezáleží na nich
dolu2, dole2 predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zhora nadol, k dolnej časti niečoho al. polohu smerom nadol; op. hore: ísť d. svahom; zbehnúť d. schodmi; ležať d. bruchom; visieť d. hlavou; nejde mi to d. krkom ↗ i fraz.; A dolu tvárou tiecť mi budú víťazné slzy radosti. [M. Rúfus]; Padali sme dole nosom. [Vč 1979] ◘ fraz. nejde mi to dolu krkom nemôžem sa s tým zmieriť; obrátiť niečo dolu hlavou naopak; pustiť niekoho, niečo dolu vodou prestať si všímať; púšťať majetok/peniaze dolu krkom/hrdlom/gágorom prepíjať
doluznačky prednou časťou tela dolu, k zemi (op. horeznačky) • doluznak: zostal ležať doluznačky, doluznak • dolu tvárou • dolu bruchom: musel si ľahnúť dolu tvárou, dolu bruchom
dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dole • nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol • poet.: dol • vdol (Vajanský, Lenko) • zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko) • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie • nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek) • tadolu • tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri
2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • dole • dospodu • dospodku • naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: zostúp dolunižšie • zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady
3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dole • naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho • tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy • dole • dolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodený • expr.: nizučko • nizunko • nizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na plecia • prinízko (príliš nízko)
2. porov. nízky 2 3. p. zle 2
poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšie • hovor.: niže • ponižšie • nár. ponižej: leží tam niže, ponižšie • dolu • dole: dolu, poniže vedie úzky chodník
2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnica • pod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studnička • nár. zdola (čoho)
dolu i dole prísl.
1. smerom zhora nadol (op. hore, nahor): ísť d. brehom, zbehnúť d. schodmi; padnúť d. hlavou hlavou k zemi obrátený; ležať d. bruchom na bruchu; dať si d. šaty, kabát, klobúk vyzliecť, sňať; ceny idú d. klesajú
● chodiť, behať hore-dolu sem i tam; všetko išlo d. vodou stratilo sa, zmizlo; ide to s ním d. vodou, d. z kopca vodí sa mu stále horšie;
2. na nižšie položenom mieste, naspodku (op. hore): d. v pivnici, d. na prízemí; d. v skrini; d. na prvej strane knihy
(jeden) dol; (bez) dolu; (k) dolu; (vidím) dol; (ó) dol!; (o) dole; (s) dolom;
(štyri) doly; (bez) dolov; (k) dolom; (vidím) doly; (ó) doly!; (o) doloch; (s) dolmi;