dolovať nedok.
1. ťažiť, dobývať: d. železnú rudu, zlato
2. expr. (namáhavo) hľadať: d. básnické obrazy, d. dôkazy
dolovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok.
dolovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. (čo; kde) 1. ▶ získavať ťažbou; syn. ťažiť, dobývať: d. uhlie, železnú rudu, zlato; hĺbkové, povrchové dolovanie; Už dávno vymreli ľudia, čo sa pamätali, kedy sa v šachte dolovalo. [V. Handzová] 2. expr. (čo; kde; odkiaľ) ▶ namáhavo hľadať: d. v skrini; d. v pamäti; d. informácie; d. papiere z tašky; Muž za volantom sa hrabal v priehradke, doloval z nej lovecký nôž a peňaženku. [A. Ferko]; Redaktori krvopotne dolovali príťažlivé tituly. [KŽ 1968] ▷ dok. ↗ vydolovať
dobývať získavať ťažbou • ťažiť • dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie • exploatovať: exploatovať lesy • kopať: kopať rudu • vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy • ban. rúbať: rúbať uhlie
dolovať p. dobývať
ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerasty • dolovať • rúbať: baníci dolujú, rúbu uhlie • bagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinu • exploatovať: exploatovanie surovín
2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia iných • mať prospech • mať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podnikne • kniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodníci • pejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich
dolovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) dobývať rudy, nerasty al. naftu: d. uhlie, železnú rudu; podzemné, hĺbkové dolovanie;
2. expr. hľadať, prezerať: Počal dolovať vo vačku kabáta. (Tim.) Tlčie sa z domku do domku, zevluje, doluje. (Vaj.)
dolovať i dulovať nedok. 1. strsl ban. dobývať nerasty: Začaľi doluvaťi srébro (Zelené LUČ); F tomto chotáre duluvaľi zlato a sriebro (Prochot NB) 2. jzsl vin. priamo z hlavy rozmnožovať vinič prútmi a. potápaním: Od hlavi sa zohla parútka, to doluval (Dechtice TRN) b. váľaním hláv: Doluvad lebo bujtuvat - to je jenno: hlava sa zvalila a prúti sa potáhli dál na svoje místá a zakopali (Rumanová HLO) L. dolovaní vinič (Gajary MAL) - nová hlava vzniknutá dolovaním 3. strsl, vsl expr. hľadať, snoriť, kutať: Som zvedaví, čo tolko duluješ (Bobrovec LM); Kto mi zaz duloval f truhľe? (Detv. Huta ZVO); Duluje od rána a ňevie to nájsť (Kociha RS); Co tam zaś f tim stoľe duluješ? (V. Šariš PRE); pez duluje (Detva ZVO) F. ňeduluj, ďe si ňepoložiu̯! (Mošovce MAR) - cudzieho sa netýkaj! 4. prejavovať nepokoj, lomoziť: Śviňa barz duluje f chľefku (Markušovce SNV)
dulovať p. dolovať
dolovať ndk priamo z viničnej hlavy rozširovať vinohrad váľaním hláv s prútmi, príp. potápaním jednotlivých prútov: dal sem dolowat w tich wynohradoch ((KORLÁTKA) 1638)