Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

doložiť dok.

1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún; d-l, aby prevážilo

2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l; d-l niekoľko viet a rozlúčil sa

3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu; hodnoverne d-ené údaje; slovo d-ené v starých pamiatkach;

nedok. dokladať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doložiť ‑í ‑ia dok.

dokladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; ø) ▶ dodatočne dávať; syn. pridávať, prikladať: d. jedlo na tanier; d. tovar do regálov; každý mesiac dokladám synovi k štipendiu pár korún
2. (čo; ø) ▶ v reči dopĺňať; syn. dodávať, pripájať: stále dokladá niečo k tomu, čo poviem; Napokon dokladá, že cesta je zložitá. [D. Tatarka]; Mala by už tu byť, - znovu dokladá po drobnej prestávke. [M. Figuli]
3. (čo čím) ▶ preukazovať dokladom, písomným záznamom; syn. dokumentovať: ukončenie štúdia sa dokladá diplomom
4. (čo (čím)) ▶ podopierať faktmi potvrdzujúcimi istú skutočnosť al. mienku: svoje tvrdenie dokladám štatistickými údajmi; slnečné symboly dokladajú kult slnka [Slovensko I]; Bádatelia dokladajú svoju hypotézu poznatkom z praxe. [A. Vášová]
dok.doložiť


doložiť -ží -žia dolož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo; ø) ▶ dodatočne dať; syn. priložiť, pridať: tovar treba d.; doložím ti potrebnú sumu; Po krátkom cirkuse zluskne pani Kučerová celý kopcom naložený tanier, ešte si aj dá doložiť. [K. Jarunková]
2. (čo; ø) ▶ v reči doplniť; syn. dodať, pripojiť: zlostne, ticho d.; d. dve-tri vety; filozoficky d.; A René doloží, že ani dobrá literatúra sa nedá robiť poležiačky. [Ľ. Feldek]; Zaplatíte za to pokutu, - doložil prísne. [J. Lenčo]
3. (čo čím) ▶ preukázať dokladom, dokumentovať: d. účtovné zápisy; Žiadosti doložené dotazníkom a životopisom zasielajte kádrovému a personálnemu referátu. [NP 1982]
4. (čo (čím)) ▶ podoprieť faktmi potvrdzujúcimi istú skutočnosť al. mienku: d. podozrenie; d. tvrdenie výsledkami výskumu; písomne doložený názov obce; Medená industria je doteraz len veľmi sporadicky doložená. [Slovensko I]
nedok.dokladať

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


doložiť 1. p. dodať 1, 2, priložiť 2 2. p. dosvedčiť


dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiťpotvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdukniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisomdokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinudoložiťdokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmivykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiťdať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiťdohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiťdodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávaťpopripájaťpoprikladaťpodokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dokladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) prikladať, pridávať, dodávať určité množstvo niečoho: Čo sa nám nedorodí, to rukami dokladáme. (Kuk.)

2. pripájať niečo v reči, záverom, pripomínať: „Mala by už tu byť,“ znovu dokladá po drobnej prestávke. (Fig.)

3. (čo, čím) podopierať dokladmi: d. žiadosť vysvedčeniami;

dok. doložiť


doložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) priložiť, pridať, dodať určité množstvo niečoho: Tri šestáky ešte doloží. (Ráz.) Peniažky, čo vytŕžili za borovicu, sa minuli na chorobu a na súdy. Ba ešte aj doložili. (Jégé) Tri hviezdičky som doložil. (Kuk.)

2. v reči dodať, pripojiť, pripomenúť: „Úbohé deti,“ doložil ledva čujno. (Kuk.)

3. (čo čím) podoprieť dokladmi, pripojiť doklady: d. žiadosť dokladmi; d. trestné oznámenie dôkazovým materiálom;

nedok. dokladať

Morfologický analyzátor

doložiť dokonavé sloveso
(ja) doložím VKdsa+; (ty) doložíš VKdsb+; (on, ona, ono) doloží VKdsc+; (my) doložíme VKdpa+; (vy) doložíte VKdpb+; (oni, ony) doložia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doložil VLdsam+; (ona) doložila VLdsaf+; (ono) doložilo VLdsan+; (oni, ony) doložili VLdpah+;
(ty) dolož! VMdsb+; (my) doložme! VMdpa+; (vy) doložte! VMdpb+;
(nejako) doložiac VHd+;
doložiť_1 doložiť doložiť_2 doložiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

doložiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor