dolník -a mn. -ci/-ky A -ov/-ky m. najnižšia karta s figúrou
dolník -ka A i -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-ky m. ▶ jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi desiatkou a horníkom): červený d.; dostať dva dolníky; Vstal, naklonil sa nad polkruh Ostatníkových karát a díval sa na zoradených dolníkov, horníkov, kráľov. [J. Johanides]; Viem, kto má horníka, kto dolníka a kto eso! [Sme 1995]
dolník, -a, mn. č. -ci/-ky m. kart. karta medzi desiatkou a horníkom
(jeden) dolník; (bez) dolníka; (k) dolníkovi; (vidím) dolníka; (ó) dolník!; (o) dolníkovi; (s) dolníkom;
(dvaja) dolníci; (bez) dolníkov; (k) dolníkom; (vidím) dolníkov; (ó) dolníci!; (o) dolníkoch; (s) dolníkmi;
(dva) dolníky; (bez) dolníkov; (k) dolníkom; (vidím) dolníky; (ó) dolníky!; (o) dolníkoch; (s) dolníkmi;