dokud [-ď, -d(ž)] čes I. zám prísl uvádza opyt. vetu (priamu i nepriamu otázku), dokiaľ, dokedy: až dokud, Pane, wolat budem? (KB 1756) II. spoj podr uvádza prísl. vetu časovú, kým, dokiaľ, aj v dvojčl. spáj. výrazoch dotud(y)/dotad - dokud(y) (obyč. so zápor. slovesom): klenotu nebudu powinny wydatj, dokudz by gym suma swrchupsana poloziena nebila (Č. KAMEŇ 1507 SČL); dotudt, dokud gemu penize wratim (NECPALY 1564); nema se dotad recz posluchati, dokud vloch nepolozi (L. TRNOVEC 1578); aby zeme polowycz uzywal Myhal Dubnyczka, dokud by sa geho penize ode mna nezlozely (BOLEŠOV 1735); (zať) aby posyewal (rolu) dotudy, dokud by bil poslussny matki sweg (P. BYSTRICA 1756); ňeodstala od ukrutnosťi, dokud loď ňebila roztrískaná (BR 1785) F. dotud z dbanem chody sluzebnice z wodj, dokud sa neroztrhne (BV 1652)