doktor, -a m.
1. starší akademický titul, získaný dizertačnou prácou a prísnymi skúškami na vysokých školách (skrat. dr.): d. filozofie (PhDr.), d. všetkých vied právnych a štátnych (JUDr.), d. prírodných vied (RNDr.), d. technických vied (dr. techn.), d. všetkých vied lekárskych (MUDr.); čestný d. (dr. h. c.) koho poctila doktorským titulom niektorá vysoká škola za jeho zásluhy o vedu, umenie al. o štát; novší titul vedeckého pracovníka, získaný obhajobou doktorskej dizertačnej práce: d. filologických vied, d. historických vied, d. literárnych vied, d. lekárskych vied, d. technických vied, d. poľnohospodárskych vied;
2. hovor. lekár: chodiť po d-och liečiť sa;
doktorka, -y, -riek ž.
1. žena majúca doktorský titul;
2. hovor. lekárka;
3. ľud. lekárova manželka;
doktorský príd.: d. titul, d. diplom, d-á práca, d-á skúška;
doktorstvo, -a str.
1. zried. doktorská hodnosť, doktorát;
2. hovor. lekárstvo;
doktorík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
doktorko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.