doktorát -u m.
1. doktorský titul: d. filozofie; udeliť čestný d.
2. doktorské skúšky: urobiť d.
3. hodnosť DrSc.: hovor. urobiť (veľký) d.
doktorát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ doktorský titul: d. filozofie; mať d.; získať d. na londýnskej univerzite; udeliť čestný d. 2. ▶ doktorské skúšky: pripravovať sa na d.; urobiť d. 3. ▶ hodnosť DrSc.: Dávno si plánuje veľký doktorát. [A. Melicharová] ▷ doktorátik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Naraz zistil, že taký doktorátik je predsa len vec efektná a dokonca módna. [KŽ 1968]
1. doktorská hodnosť: mať d. pedagogiky; čestný d.
2. doktorské skúšky: pripravovať sa na d.
doktorát, -u m.
1. doktorská hodnosť, doktorský titul: mať d.; čestný d. doktorská hodnosť udelená vysokou školou za zásluhy o vedu, o umenie al. o štát;
2. hovor. doktorské skúšky: zložiť, urobiť d.
(jeden) doktorát; (bez) doktorátu; (k) doktorátu; (vidím) doktorát; (ó) doktorát!; (o) doktoráte; (s) doktorátom;
(dva) doktoráty; (bez) doktorátov; (k) doktorátom; (vidím) doktoráty; (ó) doktoráty!; (o) doktorátoch; (s) doktorátmi;