dokonavý príd.: gram. d-é sloveso kt. vyj. dej ako ohraničený, uzavretý, op. nedokonavé; d. vid;
dokonavosť -i ž.
dokonavosť -ti ž.
dokonavosť -ti ž. lingv. ▶ schopnosť vyjadrovať slovesný dej dokonavého vidu: d. slovies
dokonavý príd.: gram. d. vid vyjadrujúci dokončený slovesný dej; d-é sloveso;
dokonavosť, -ti ž.