dokonalý príd.
1. spĺňajúci všetky požiadavky, vynikajúci, prvotriedny, vzorný: d-á žena, d-é dielo
2. (ú)plný, stopercentný, absolútny: d-é šťastie, víťazstvo;
dokonale prísl.;
dokonalosť -i ž.
dokonalosť -ti ž. ▶ stav, keď niečo vykonané spĺňa všetky požiadavky; syn. perfektnosť: umelecká, profesionálna d. diela; vrchol technickej dokonalosti; oceniť d. formy; upútať dokonalosťou tvaru; Ako málo chýba človeku do dokonalosti. [J. Kot]
dokonalý príd. majúci všetky žiadúce vlastnosti, bez nedostatku, bezchybný; úplný: d. človek, d-á práca, d-é dielo; d-á harmónia; d-á znalosť slovenského jazyka; d-é šťastie, d-é víťazstvo; pejor. d. blázon;
dokonale prísl.: d. ovládať, poznať, pochopiť niečo; byť d. šťastný;
dokonalosť, -ti ž.
(jedna) dokonalosť; (bez) dokonalosti; (k) dokonalosti; (vidím) dokonalosť; (ó) dokonalosť!; (o) dokonalosti; (s) dokonalosťou;
(dve) dokonalosti; (bez) dokonalostí; (k) dokonalostiam; (vidím) dokonalosti; (ó) dokonalosti!; (o) dokonalostiach; (s) dokonalosťami;