dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;
nedok. dokončievať -a, dokončovať
dokončievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, dokončovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (čo) ▶ dovádzať do konca, do stavu, keď je niečo hotové; syn. ukončovať, zakončovať, dovršovať; op. začínať: d. štúdiá; d. žatvu; d. stavbu domu; d. obed dovárať; Dokončovala trvalú, keď k nej prišiel šéf. [P. Karvaš]; Zamerali sme sa na konečnú, ktorá je momentálne v štádiu dokončievania. [Vč 1983] ▷ dok. ↗ dokončiť
dokončiť -čí -čia dokonč/dokonči! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo) ▶ doviesť do konca, do stavu, keď je niečo hotové; syn. skončiť, ukončiť, zakončiť, dovŕšiť; op. začať: d. prácu; d. článok dopísať; d. nepríjemný rozhovor; d. nakrúcanie filmu; d. základnú školu vychodiť; dokončená stavba; dokončenie jesenných prác; Ty si pokojne všetko dokončíš, vymaľuješ aj vypáliš. [V. Handzová]; Nedokončil vetu, lebo vždy mu vyhŕkli z očí slzy. [P. Jaroš] nedopovedal ▷ nedok. ↗ dokončievať, dokončovať
končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
dokončiť, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok. (čo) doviesť do konca, skončiť, ukončiť, dovŕšiť: d. prácu, dielo, štúdia; stavba je dokončená;
nedok. dokončievať, -a, -ajú i dokončovať, -uje, -ujú