dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;
nedok. dokončievať -a, dokončovať
dokončievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, dokončovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (čo) ▶ dovádzať do konca, do stavu, keď je niečo hotové; syn. ukončovať, zakončovať, dovršovať; op. začínať: d. štúdiá; d. žatvu; d. stavbu domu; d. obed dovárať; Dokončovala trvalú, keď k nej prišiel šéf. [P. Karvaš]; Zamerali sme sa na konečnú, ktorá je momentálne v štádiu dokončievania. [Vč 1983] ▷ dok. ↗ dokončiť
dokončiť -čí -čia dokonč/dokonči! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo) ▶ doviesť do konca, do stavu, keď je niečo hotové; syn. skončiť, ukončiť, zakončiť, dovŕšiť; op. začať: d. prácu; d. článok dopísať; d. nepríjemný rozhovor; d. nakrúcanie filmu; d. základnú školu vychodiť; dokončená stavba; dokončenie jesenných prác; Ty si pokojne všetko dokončíš, vymaľuješ aj vypáliš. [V. Handzová]; Nedokončil vetu, lebo vždy mu vyhŕkli z očí slzy. [P. Jaroš] nedopovedal ▷ nedok. ↗ dokončievať, dokončovať
nedokončený -ná -né príd. ▶ ktorému chýba niečo do úplnosti, celosti, nedovedený do konca, neúplný, nehotový; syn. neukončený, neskončený: n. rozhovor; nedokončené dielo, štúdium; kúpiť n. dom; zostáva mu ešte veľa nedokončenej práce; Uprostred na rozložitom stojane trčala nedokončená krajinka. [P. Jaroš]; Každý čosi vravel, boli to nedokončené vety, otázky nikomu, pohľady nikam. [V. Klimáček] ▷ ↗ i dokončiť
dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)
skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou
2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ
3. p. umrieť
uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy
2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh
3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil
4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu
5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne
zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)
dokončiť, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok. (čo) doviesť do konca, skončiť, ukončiť, dovŕšiť: d. prácu, dielo, štúdia; stavba je dokončená;
nedok. dokončievať, -a, -ajú i dokončovať, -uje, -ujú
končiť, -í, -ia, rozk. -nč/-nči nedok. (čo) ukončovať, dokončovať, zakľučovať, dovršovať, završovať: k. prácu, rozhovor, k. štúdia; kniž. k. pozemskú púť o smrti;
opak. končievať, -a, -ajú;
dok. dokončiť, skončiť, ukončiť
|| končiť sa mať koniec, prestávať: rok, deň sa končí, hra sa končí; gram. slovo sa končí na samohlásku;
opak. končievať sa;
dok. skončiť sa