dokedy zám. opyt. príslov.
1. expr. i dokedyže vyj. otázku týkajúcu sa časovej hranice, ako dlho, pokiaľ, dokiaľ: d. to bude trvať?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príslov. časovú, prívlastkovú, pokiaľ, dokiaľ: uvidíme, d. vydrží; kosí, d. vidí; lehota, d. platí potvrdenie
bohviedokedy, bohviedokiaľ, pís. i bohvie dokedy, bohvie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. čertviedokedy, čertviedokiaľ: nebudeme čakať b.; b. tam zostanú; Keby nebolo sponzorov a ochotných rodičov, gymnazisti by v starej budove študovali bohvie dokedy. [VNK 2002]
čertviedokedy, čertviedokiaľ, pís. i čertvie dokedy, čertvie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: č. spal; Čertvie dokedy tu budeme tvrdnúť. [J. Balco]
dokedy zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ vyjadruje otázku (priamu i nepriamu) týkajúcu sa koncovej časovej hranice; syn. dokiaľ, pokiaľ: d. to bude trvať?; d. budeš v škole?; Študent, dokedy budeme na teba čakať? [V. Šikula]; Bude tam, dokedy bude chcieť. [J. Lenčo] 2. ▶ uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú; syn. dokiaľ, pokiaľ: uvidíme, d. vydrží behať; budem robiť, d. budem vládať; termín, d. bolo treba zaplatiť, už uplynul
ktohoviedokedy, ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mulatoval k. a zmeškal vlak
ktoviedokedy, ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokedy, ktovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mešká, budeme tu naňho k. čakať; Ten však len utekal, uháňal ktoviedokedy, lebo ho odvtedy už nikto nikdy nestretol. [A. Habovštiak]
neviemdokedy, pís. i neviem dokedy zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením): nie je ochotný čakať neviem dokedy, kým tá kniha vyjde; nemala si byť n. na nejakom večierku?; pred odchodom povedala, že sa už n. neozve
dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľ • pokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami? • expr.: dokedyže • dokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?
2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľ • pokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynul • kým • dokým • pokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba
ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú preč • nevedno dokedy • nevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestu • hovor.: ktohoviedokedy • ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ • hovor. expr.: ktožehoviedokedy • ktožehoviedokiaľ • bohviedokedy • bohviedokiaľ • čertviedokedy • čertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia
kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)
2. p. ale 1
pokiaľ 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa priestorovej hranice, ako ďaleko, až kam • pokade: Pokiaľ, pokade siaha naša roľa? • expr.: pokiaľže • pokadeže: Pokiaľže, pokadeže si dohodil?
2. uvádza predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vedľajšiu vetu • dokiaľ • dokedy • kým: spal, pokiaľ, dokiaľ ho nezobudili deti; dokedy, kým mal otca, neboli s ním problémy
3. p. ak 1 4. p. dokedy 1, 2 5. p. nakoľko 1
dokedy, zosilnené dokedyže zám. prísl. ako dlho, dokiaľ, po ktorý čas; uvádza vety opytovacie (priame i nepriame otázky): Ja som od mnohých rokov tu zakliata panna a sám boh vie, dokedy ešte budem. (Dobš.) Dokedy by si zas chcela čakať? (Jil.) Boli tie otázky iste ako detský vrtoch, ale dokedyže som ich mala odkladať? (Taj.)