dokázať -že -žu dok.
1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu; d. svoju oddanosť dosvedčiť
2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní; d-e robiť vo dne v noci vládze;
nedok. dokazovať
argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumenty • podávať argumenty • dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty • operovať • dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi • podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou
dokazovať p. tvrdiť1
nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo
dokázať, -že, -žu dok. (čo, so spoj. že)
1. podať dôkaz o niečom, potvrdiť, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: d. pravdu, správnosť niečoho; d. opak; nad slnko jasnejšie d. niečo nepopierateľne; d. čierne na bielom hodnoverne, jasne; Niečo, čo by dokázalo jeho lásku. (Jil.) Nijakým lichotením nedokážeš, že si sa proti Ondrejovi neprevinil. (Jégé)
2. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť: d. veľké veci; d. nemožné; d. zázraky dosiahnuť prekvapujúce výsledky; Vláčil vodu, čo by opitý človek nebol v stave dokázať. (Urbk.) Maďarská výslovnosť je tak zvláštna, že nikdy temer nedokáže ju úplne napodobniť, kto sa v tom nenarodil. (Záb.);
nedok. dokazovať, -uje, -ujú
|| dokázať sa zried. osvedčiť sa, ukázať sa: Snúbenec tvoj dokázal sa nehodným. (Tim.) Veľmi dobre sa (stroje) dokázali. (Hor.)
dokazovať p. dokázať