dokad [-d(z)] spoj podr uvádza prísl. vetu časovú, dokiaľ, pokiaľ, kým; aj v dvojčl. spáj. výrazoch dotad (dotud) - dokad(z): wuoz ma s pokogem stati, dokad wsseczkni przeydu; ona newezme nicz dotad, dokadz gi wieno nebude zaplaceno; on geho ma warowati s tiem erbem dotud, dokad se zase wrati (ŽK 1473); dokad mne ten statek w me rvcze nedate, ya gich (peniaze) wam nedam (SKLABIŇA 1560); prikas cyrkwi swateg, dokad žigess, newiwrhug (GV 1755)