Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu; d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní; d-e robiť vo dne v noci vládze;

nedok. dokazovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dokázať ‑že ‑žu ‑zal dok.

dokázať -káže -kážu dokáž! -kázal -kážuc -kázaný -kázanie dok.

dokázať1 -áže -ážu -áž! -ázal -ážuc -ázaný -ázanie dok. (čo) 1. ▶ podať svedectvo, doložiť argumentmi: d. pravdu; d. platnosť poučky; dokázaná nevina; Chcel som jej dokázať, že sa mýli. [J. Kot]; Nik nevie dokázať, aký to bol plášť. [L. Ťažký]
2.mať schopnosť, silu urobiť; syn. vedieť: dokáže pracovať za dvoch; dokázal sa obhájiť; Nič na svete nedokáže starostlivých rodičov rozladiť väčšmi ako nechuť ich dieťaťa do jedla. [J. Puškáš]; Skúsil, či si dokáže kľaknúť. [P. Jaroš]
3. ▶ úsilím, prácou a pod. dosiahnuť; syn. urobiť: d. nemožné; dokázali zázraky; Ani som to priďaleko nedotiahol, ani som priveľa nedokázal. [A. Vášová]; Musím niečo dokázať. [J. Johanides]
nedok. k 1, 3dokazovať


dokázať2 -áže -ážu -áž! -ázal -ážuc -ázaný -ázanie dok.skončiť kázanie; prestať kázať: farár dokázal a zostúpil z kazateľnice


dokazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ podávať svedectvo, dokladať argumentmi: d. chybu; d. alibi; d. opak tvrdenia; Lásku možno dokazovať činmi. [R. Sloboda]; Nechcela dokazovať svetu, že jej sa nič nedotkne. [E. Gašparová]; Dejiny sa stali príležitosťou na dokazovanie pravdivosti téz. [V. Mináč]
2. (čo) ▶ úsilím, prácou a pod. dosahovať; syn. robiť: dokazuje veľké veci
dok.dokázať1

dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

2. p. vedieť 3, vládať1


dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiťpotvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdukniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisomdokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinudoložiťdokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmivykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka


potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

3. porov. prisviedčať


prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavoukázaťpreukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiťdokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dokázať, -že, -žu dok. (čo, so spoj. že)

1. podať dôkaz o niečom, potvrdiť, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: d. pravdu, správnosť niečoho; d. opak; nad slnko jasnejšie d. niečo nepopierateľne; d. čierne na bielom hodnoverne, jasne; Niečo, čo by dokázalo jeho lásku. (Jil.) Nijakým lichotením nedokážeš, že si sa proti Ondrejovi neprevinil. (Jégé)

2. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť: d. veľké veci; d. nemožné; d. zázraky dosiahnuť prekvapujúce výsledky; Vláčil vodu, čo by opitý človek nebol v stave dokázať. (Urbk.) Maďarská výslovnosť je tak zvláštna, že nikdy temer nedokáže ju úplne napodobniť, kto sa v tom nenarodil. (Záb.);

nedok. dokazovať, -uje, -ujú

|| dokázať sa zried. osvedčiť sa, ukázať sa: Snúbenec tvoj dokázal sa nehodným. (Tim.) Veľmi dobre sa (stroje) dokázali. (Hor.)

dokázať dok.
1. strsl, zsl podať dôkaz o niečom: Dokäžem či, eš mám pravdu (Kameňany REV); Ňichto mu ňemohél dokázat, že bi ból kradél (Bošáca TRČ)
2. csl vedieť vykonať, urobiť: To chocto ňedokáže (Hor. Lehota DK); Žáden precceda drustve nedosáhel tolko, čo son dokázala já (N. Ves n. Váh. NMV); Čo to zaz dokázal?! (Bošáca TRČ); Taki bohač, ta chto dokaže toto, co un?! (Dl. Lúka BAR)


dokázať sa dok. osvedčiť sa, ukázať sa: Dokázau̯ sa ňespoľahľivím (Mošovce MAR); Dokázal sa bid dobrím (Bošáca TRČ)

dokázať dk
1. podať dôkaz o niečom, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: gdyby on sam byl tam, teho dokazaty by byl nemohol (TURIEC 1570); nemuzess dokazac, ze ga tebe kriwdu urobil (BARDEJOV 1682); materinsku mogu prjzen k neg dokazat chtegice (TRENČÍN 1742)
2. (byť schopný) vykonať, uskutočniť, urobiť niečo: mistersstuk aby dokazal podle obicžege (BYTČA 1637 E)
3. porobiť, počariť, počarovať: gedna striga mi dokazala a z druhou sa dam liečity (KRUPINA 1726); dokazovať ndk k 1: bozeyny czlowiek nepotrzebuge swe ruky malowani dokazowat (ŽK 1473); wernost kv vsseckim dokazowati (MARTIN 1541); to wssem pokoleňým skutkem dokazuge (CC 1655); včitel swau naproti nim lasku slowy, posunky dokazowal (BZ 1749); k 2: swim telem mrskost skrze nečiste dotikani dokazuwali (MK 18. st); k 3: (hostiu) dostávagu od gistjch starjch báb, s kteru co dokazugj, težká vec gest vyslovit (BT 1758)

dokázať_1 dokázať dokázať_2 dokázať

Zvukové nahrávky niektorých slov

dokázať: →speex →vorbis
čo dokáže moja vôľa que peut ma volonté
dokázať im svoju oddanosť leur prouver son dévouement
dokázať, že tento žid prouver que ce juif
dokážem, že je nevinný prouverai qu'il est innocent
dve slová ti dokážu deux mots t'apporteront
chcem vám to dokázať veux vous le prouver
nám dokáže, že slečna nous assure que mademoiselle
pred tebou dokážeme vzťahy devant toi les relations
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu