dojiť -í -a nedok.
1. získavať mlieko z vemena dojných zvierat: d. kravu, ovce, kozy;
pren. hovor. expr. využívať: d. štát, rodičov
2. (o dojných zvieratách) dávať mlieko: ovce málo d-a
dojenie -ia s. ▶ získavanie mlieka z vemena dojných zvierat: večerné d. oviec; ručné, strojové d.; nádoba na d.; čas dojenia ▷ ↗ i dojiť
dojiť -jí -ja doj! -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok. 1. (koho, čo; ako; ø) ▶ získavať mlieko z vemena dojných zvierat: d. kravu, kozu, ovcu; d. strojom; d. ručne; d. dva razy denne; Gazdiná musela sama dojiť. [Z. Zguriška]; pren. hovor. expr. d. štát, rodičov využívať 2. ▶ (o dojných zvieratách) dávať mlieko: ovce dobre doja; koza prestala d.; Stračena im teraz dojila. [A. Lacková-Zora] ▷ dok. k 1 ↗ podojiť
dojiť, -í, -a nedok.
1. (čo) vytláčať, vyťahovať mlieko z vemena dojných zvierat: d. kravu, kozu, ovcu;
pren. hovor. expr. využívať niekoho: dojiť niekoho ako kravičku;
2. (o dojných zvieratách) dávať mlieko: krava dobre (zle) dojí má veľa (málo) mlieka;
opak. dojevať, -á, -ajú;
dok. k 1 podojiť i vydojiť, k 2 nadojiť