Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj

dojiť -í -a nedok.

1. získavať mlieko z vemena dojných zvierat: d. kravu, ovce, kozy;

pren. hovor. expr. využívať: d. štát, rodičov

2. (o dojných zvieratách) dávať mlieko: ovce málo d-a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dojiť ‑í ‑a nedok.

dojiť -jí -ja doj! -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok.

dojenie -ia s. ▶ získavanie mlieka z vemena dojných zvierat: večerné d. oviec; ručné, strojové d.; nádoba na d.; čas dojenia ▷ ↗ i dojiť


dojiť -jí -ja doj! -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok. 1. (koho, čo; ako; ø) ▶ získavať mlieko z vemena dojných zvierat: d. kravu, kozu, ovcu; d. strojom; d. ručne; d. dva razy denne; Gazdiná musela sama dojiť. [Z. Zguriška]; pren. hovor. expr. d. štát, rodičov využívať
2. ▶ (o dojných zvieratách) dávať mlieko: ovce dobre doja; koza prestala d.; Stračena im teraz dojila. [A. Lacková-Zora]
dok. k 1podojiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dojiť, -í, -a nedok.

1. (čo) vytláčať, vyťahovať mlieko z vemena dojných zvierat: d. kravu, kozu, ovcu;

pren. hovor. expr. využívať niekoho: dojiť niekoho ako kravičku;

2. (o dojných zvieratách) dávať mlieko: krava dobre (zle) dojíveľa (málo) mlieka;

opak. dojevať, -á, -ajú;

dok. k 1 podojiť i vydojiť, k 2 nadojiť

dojiť nedok.
1. csl vytláčať mlieko z vemena dojných zvierat: Iďemo krave dojiťi (Kociha RS); Ščúleki už na drustve málokedi dojá z rukámi (Trakovice HLO); Kravi śe doja do žochtara (Dl. Lúka BAR)
2. csl dávať mlieko (o zvieratách): Obe naše kravi dobre dojá (Dol. Lehota DK); Keť kravi ňenakrmíš, ňečuduj sa, že ňedojjá (Brodzany TOP); Maselničku privázala ke stolu, abi kravi dobre dojili (V. Rovné BYT); Naše kravi dobre doja (Dl. Lúka BAR)
F. krava peskom dojí (V. Lom MK) - toľko dojí, ako ju kŕmia
3. zried. dojčiť: Má už dva roki a furd_u dojí (Bzince p. Jav. NMV)
4. iron. piť: Čo jéj to dá jakú silu, dojí furd len ten čaj (Bzince p. Jav. NMV)
5. csl expr. využívať, vykorisťovať niekoho: Tod via tu svoju nénu porädne dojiť (Revúca); Dojí ho jako dobrú kravičku, kerá dicki mliéko dává (Bošáca TRČ); Dumam sebe: dojiš ti mňe, a ja budu tebe (Sobrance)
6. expr. pomočievať sa: Dojí furd do pliénék, ani sa nehambí (Bzince p. Jav. NMV)

dojiť ndk
1. čo vytláčať mlieko z vemena dojných zvierat: mulgeo: dogim (PG 1656); krawy dogit (K. N. MESTO 1690 E); tri razj owce dog (PR 18. st)
2. (o dojných zvieratách) dávať mlieko: aby dobre krawy dogily (HK 18. st)
3. koho dojčiť, pridájať: flayster na prse tem, ktere nebudu dogiti (RT 17. st); take prse k dogenj djtek neprjhodne gsu (HT 1760); -evať frekv k 1: krawj chodili dogewat (TURIEC 1778)
P. atpn Georgio Doykrawa (v Opatovciach 1523)

dogiť dogiť
ale ako by ich dojili mais comment les traire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu