dojedať2 nedok. expr. dobiedzať, domŕzať, dráždiť: prestaň do mňa d.!
// dojedať sa hnevať sa, zlostiť sa: musíme sa s ním d.!
dojesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. skončiť jedenie, prestať jesť: d-l obed a odišiel;
nedok. dojedať1
// dojesť sa veľmi sa nasýtiť: d. sa koláčmi; nevedel sa d. (slivák)
dojedať sa1 -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. zried. (čím; ø) ▶ dodatočne sa sýtiť: Rezance nestačia [deťom] a treba sa im dojedať - švábkou. [F. Hečko] ▷ dok. ↗ dojesť sa
dojedať sa2 -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. expr. (s kým, s čím) ▶ cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity; syn. jedovať sa: musíme sa s tým d.?; Čo sa tu budeme s takýmito štváčmi dojedať. [F. Kráľ]
dojedať1 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. ▶ dokončievať jedenie: Keď Paľo dojedal, už-už sa zdalo, že vyjde slnce. [M. Rajský]; Zadívala sa zavše na dojedajúcich synov. [Z. Zguriška] 2. (čo) ▶ jedením úplne spotrebúvať: d. polievku, párky; nedojedený obed; Už nič nemal, dojedal posledné. [Ľ. Ondrejov]; Dívala sa na mamu, dojedajúc koláčik. [V. Šikula] ▷ dok. ↗ dojesť
dojedať2 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. expr. 1. (do koho; ø) ▶ sústavne nedať niekomu pokoj a tým spôsobovať podráždenie, dobiedzať, domŕzať: prestaň do mňa d.!; toľko dojedala, až tresol dvermi; Komáre čoraz väčšmi dojedali. [M. Urban]; Daj mi, chlapče, pokoj, nedojedaj. [F. Gabaj] 2. (koho) ▶ vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity; syn. jedovať, dopaľovať: Začína ma dojedať jeho nadávanie. [D. Chrobák]
dojesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedla -jediac -jedený -jedenie dok. 1. ▶ skončiť jedenie; prestať jesť: Dojedli, zaplatili a o chvíľu už sedeli v aute. [P. Jaroš] 2. (čo) ▶ jedením úplne spotrebovať: nedojedená polievka; Dojedol zmrzlinu a prázdny pohár odsunul. [Ľ. Jurík] ▷ nedok. ↗ dojedať1
dojesť sa -je sa -jedia sa -jedz sa! -jedol sa -jedla sa -jediac sa -jedený -jedenie sa dok. 1. (čoho; čím; ø) ▶ veľmi sa nasýtiť: nevedeli sa d. čerstvého chleba; Jedli sme, ibaže - zemiakov s mliekom sa nikdy nedoješ. [M. Urban]; Raz cez deň poriadne sa dojedia mäsom a potom celé dni odpočívajú. [D. Tatarka] 2. (čím) ▶ dodatočne sa dosýtiť: Nebrali, potvory. Buďte radi, že bola aspoň jedna na ukážku. Dojedzte sa švábkou. [M. Krno] ▷ nedok. k 2 ↗ dojedať sa1
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
dojedať p. hnevať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
dojedať1, dojedať sa1 p. dojesť, dojesť sa
dojedať2, -á, -ajú nedok. expr. (do koho) domŕzať, doberať, dráždiť, hnevať niekoho, dobiedzať: Rubači prestali dojedať do Martina. (Vaj.) Psi začali do neho dojedať. (Ondr.)
|| dojedať sa2 (s kým, s čím) hnevať sa, zlostiť sa: Čo sa tu budeme s takýmito štváčmi dojedať. (Fr. Kráľ)
dojesť, -je, -jedia, rozk. -jedz dok. (čo i bezpredm.) skončiť jedenie, prestať jesť; zjesť všetko, vyjesť: d. večeru; nedojedená polievka; Chceš ešte? — pýtal sa, keď dojedla. (Jil.);
nedok. dojedať1, -á, -ajú
|| dojesť sa (bezpredm. i čoho) najesť sa do sýtosti, nasýtiť sa: Nedá mu ani dojesť sa. (Taj.) Nevedel sa dojesť halušiek. (Tat.);
nedok. dojedať sa1