Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dojedať2 nedok. expr. dobiedzať, domŕzať, dráždiť: prestaň do mňa d.!

// dojedať sa hnevať sa, zlostiť sa: musíme sa s ním d.!


dojesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. skončiť jedenie, prestať jesť: d-l obed a odišiel;

nedok. dojedať1

// dojesť sa veľmi sa nasýtiť: d. sa koláčmi; nevedel sa d. (slivák)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dojedať ‑á ‑ajú nedok.; dojedať sa

dojedať sa1 -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. zried. (čím; ø) ▶ dodatočne sa sýtiť: Rezance nestačia [deťom] a treba sa im dojedať - švábkou. [F. Hečko]dok.dojesť sa


dojedať sa2 -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. expr. (s kým, s čím) ▶ cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity; syn. jedovať sa: musíme sa s tým d.?; Čo sa tu budeme s takýmito štváčmi dojedať. [F. Kráľ]


dojedať1 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1.dokončievať jedenie: Keď Paľo dojedal, už-už sa zdalo, že vyjde slnce. [M. Rajský]; Zadívala sa zavše na dojedajúcich synov. [Z. Zguriška]
2. (čo) ▶ jedením úplne spotrebúvať: d. polievku, párky; nedojedený obed; Už nič nemal, dojedal posledné. [Ľ. Ondrejov]; Dívala sa na mamu, dojedajúc koláčik. [V. Šikula]
dok.dojesť


dojedať2 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. expr. 1. (do koho; ø) ▶ sústavne nedať niekomu pokoj a tým spôsobovať podráždenie, dobiedzať, domŕzať: prestaň do mňa d.!; toľko dojedala, až tresol dvermi; Komáre čoraz väčšmi dojedali. [M. Urban]; Daj mi, chlapče, pokoj, nedojedaj. [F. Gabaj]
2. (koho) ▶ vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity; syn. jedovať, dopaľovať: Začína ma dojedať jeho nadávanie. [D. Chrobák]


dojesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedla -jediac -jedený -jedenie dok. 1.skončiť jedenie; prestať jesť: Dojedli, zaplatili a o chvíľu už sedeli v aute. [P. Jaroš]
2. (čo) ▶ jedením úplne spotrebovať: nedojedená polievka; Dojedol zmrzlinu a prázdny pohár odsunul. [Ľ. Jurík]
nedok.dojedať1


dojesť sa -je sa -jedia sa -jedz sa! -jedol sa -jedla sa -jediac sa -jedený -jedenie sa dok. 1. (čoho; čím; ø) ▶ veľmi sa nasýtiť: nevedeli sa d. čerstvého chleba; Jedli sme, ibaže - zemiakov s mliekom sa nikdy nedoješ. [M. Urban]; Raz cez deň poriadne sa dojedia mäsom a potom celé dni odpočívajú. [D. Tatarka]
2. (čím) ▶ dodatočne sa dosýtiť: Nebrali, potvory. Buďte radi, že bola aspoň jedna na ukážku. Dojedzte sa švábkou. [M. Krno]
nedok. k 2dojedať sa1

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


dojedať p. hnevať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dojedať1, dojedať sa1 p. dojesť, dojesť sa


dojedať2, -á, -ajú nedok. expr. (do koho) domŕzať, doberať, dráždiť, hnevať niekoho, dobiedzať: Rubači prestali dojedať do Martina. (Vaj.) Psi začali do neho dojedať. (Ondr.)

|| dojedať sa2 (s kým, s čím) hnevať sa, zlostiť sa: Čo sa tu budeme s takýmito štváčmi dojedať. (Fr. Kráľ)


dojesť, -je, -jedia, rozk. -jedz dok. (čo i bezpredm.) skončiť jedenie, prestať jesť; zjesť všetko, vyjesť: d. večeru; nedojedená polievka; Chceš ešte? — pýtal sa, keď dojedla. (Jil.);

nedok. dojedať1, -á, -ajú

|| dojesť sa (bezpredm. i čoho) najesť sa do sýtosti, nasýtiť sa: Nedá mu ani dojesť sa. (Taj.) Nevedel sa dojesť halušiek. (Tat.);

nedok. dojedať sa1

Morfologický analyzátor

dojedať nedokonavé sloveso
(ja) dojedám VKesa+; (ty) dojedáš VKesb+; (on, ona, ono) dojedá VKesc+; (my) dojedáme VKepa+; (vy) dojedáte VKepb+; (oni, ony) dojedajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dojedal VLesam+; (ona) dojedala VLesaf+; (ono) dojedalo VLesan+; (oni, ony) dojedali VLepah+;
(ty) dojedaj! VMesb+; (my) dojedajme! VMepa+; (vy) dojedajte! VMepb+;
(nejako) dojedajúc VHe+;
dogedať dogedať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor