dohovoriť dok.
1. dokončiť reč, dovravieť, dopovedať: d. posledné slová; nedali mu d.;
pren. ja som s ním už d-l výraz nezáujmu pokračovať v kontaktoch
2. (o jednotlivcovi) ústne dosiahnuť dohodu, dohodnúť: d. stretnutie (s niekým), na d-enom mieste
// dohovoriť sa
1. (i vzájomne) ústne sa dorozumieť, dohodnúť sa, dovravieť sa: d. sa (s niekým) o kúpe, o cene; d-li sa, že ...
2. dorozumieť sa (jazykom): d. sa po rusky, d. sa s cudzincom, d. sa signálmi;
nedok. dohovárať sa -a
dohovárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ postupne sa usilovať dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; syn. dohodovať sa: d. sa o cene domu; Všetci sa už dohovárajú na tom, aby sa naše zbory čo najskôr rozpustili. [P. Štrelinger]; Dohovárali sa, že o dve-tri hodiny potichu vstanú. [V. Ferko] 2. (s kým; ako) ▶ vymieňať si myšlienky, názory; syn. dorozumievať sa: d. sa po nemecky; d. sa posunkami; Dohovárali sme sa očami. [I. Izakovič]; Václav už váľa kroky zarovno s mužíkom na kozlíku, dohovára sa s ním rukami. [J. Beňo]; Jeho kone sa dohovárali v noci ľudskou rečou. [L. Ballek] ▷ dok. ↗ dohovoriť sa
dohovárať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (čo (s kým)) ▶ postupne dosahovať zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; robiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodovať: d. stretnutie; d. si schôdzku s kamarátom; Cestou z kopcov do dediny dohovárajú dátum sobáša. [Ľ. Zúbek] ▷ dok. ↗ dohovoriť1
dohovárať2 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomínať, niekoho napomínať: priateľsky, otcovsky d.; trpezlivo, ostro d. žiakom; darmo mu ľudia dohovárali; dohováraním dosiahnuť opak; d. dcére, aby sa vrátila k manželovi; Len nás vy nikdy neobchádzajte, - dohovárala mi pani Mária. [P. Andruška] ▷ dok. ↗ dohovoriť2
dohovoriť sa -rí sa -ria sa dohovor sa! -ril sa -riac sa -renie sa dok. 1. (o čom; na čom; s kým; oslash;; s vedľajšou vetou) ▶ dosiahnuť vzájomnú zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť ústny dohovor; syn. dohodnúť sa: d. sa o kúpe pozemku; s kým sa máme d.?; dohovorili ste sa?; zabudol, na čom sa dohovorili; Neviem, či sa dohovorili, že ma zruinujú, no pracovali naozaj perfektne. [P. Andruška] 2. (s kým; oslash;) ▶ vymeniť si myšlienky, názory; syn. dorozumieť sa: viem sa d. s Talianmi; dohovorím sa po anglicky; dohovorili sa očami; Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim nemeckým vojakom. [K. Tomaščík] ▷ nedok. ↗ dohovárať sa
dohovoriť1 -rí -ria dohovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo; ø) ▶ skončiť hovorenie; prestať hovoriť; dopovedať až do konca: vedúci mi nedá d.; ešte som nedohovoril; počkajte, kým dohovorím; Chlapec dohovoril a spýtavo sa na nás pozrel. [E. Dzvoník] 2. (čo (s kým)) ▶ (z hľadiska jednotlivca) dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodnúť: idem d. termín skúšky; d. stretnutie s riaditeľom; dohovorený signál; v dohovorenom čase; čakať na dohovorenom mieste; Kino si si mal radšej s nejakou ženskou dohovoriť. [P. Andruška]; Boli sme dohovorení na úteku, ale ja som v poslednom momente dostal strach. [I. Kšiňan] ▷ nedok. k 2 ↗ dohovárať1
dohovoriť2 -rí -ria dohovor! -ril -riac -renie dok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomenúť, niekoho napomenúť: dôrazne, prísne d.; musím jej d., aby sa začala učiť; Dohovorte mu, prosím vás, je to len v jeho záujme. [J. Váh] ▷ nedok. ↗ dohovárať2
dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzky • dohovoriť sa • dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kina • zhodnúť sa • dorozumieť sa • porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkom • zísť sa • stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretli • dojednať sa • pojednať sa • zjednať sa • pokonať sa • pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádky • uzniesť sa • pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu volieb • publ. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákona • uzhodnúť sa • uzhovoriť sa • uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídu • byť uzrozumený • zastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkým • hovor. zastaráv. spraviť sa • zastar.: ujednostajniť sa • zrieknuť sa • uzriecť sa • zrozumieť sa • nár.: dopraviť sa • pokončiť sa (Kukučín)
dohovoriť sa 1. p. dohodnúť sa 2. p. dorozumieť sa 1
dohovoriť 1. ústne dosiahnuť dohodu (z hľadiska jednotlivca) • dohodnúť • vyjednať: dohovoril, vyjednal zájazd • dojednať • zjednať (obyč. v obchodnom styku): dojednali kúpu domu; zjednať cenu za obraz
2. porov. hovoriť
dorozumieť sa 1. vymeniť si myšlienky cudzím jazykom • dohovoriť sa: dorozumeli sa, dohovorili sa po anglicky • komunikovať: komunikoval s cudzincom celkom dobre
2. p. dohodnúť sa
uzniesť sa kolektívne rozhodnúť a obyč. po dlhšej úvahe, porade toto rozhodnutie prijať • uzhodnúť sa • dohodnúť sa • zhodnúť sa: uzniesť sa na opatrení, uzhodnúť sa na spoločnom postupe; občania sa uzniesli, dohodli, že… • publ. prijať uznesenie: vláda prijala uznesenie o návrhu zákona • uzhovoriť sa • dohovoriť sa • dovravieť sa (rozhovorom medzi dvoma al. viacerými osobami prísť k spoločnému rozhodnutiu): bratia sa dohovorili, že pozemok kúpia spolu; v rodine sa dovraveli, že na svadbu nepôjdu • uzrozumieť sa • zastar. uzriecť sa: mladí ľudia sa nemohli uzrozumieť; Uzriekli sme sa, že si tú vec rozvážime. (Štúr) • zjednotiť sa • menej vhodné ujednotiť sa (stať sa jednotným v názore): nevedia sa zjednotiť v otázke postupu • zastaráv. ujednostajniť sa: ujednostajniť sa na novom pravopise • pouznášať sa (postupne sa uzniesť)
zjednať sa jednaním sa uzhodnúť na cene al. na prenajatí do služby • dojednať sa: zjednali sa, dojednali sa na nižšej cene • pojednať sa: pojednali sa tak, že bol hneď oldomáš • pokonať sa • pohodnúť sa • dohodnúť sa • dohovoriť sa (dosiahnuť zmierlivý výsledok; nielen o financiách): v tichosti sa o dedičstve pokonali, pohodli; dohodnúť sa, dohovoriť sa na termíne skúšky
dohovoriť, -í, -ia dok.
1. (bezpredm. i čo) skončiť hovor, prestať hovoriť, dopovedať do konca: nedať niekomu d.; Ako tieto slová dohovoril, spamätal sa. (Kal.)
2. (čo) dohodnúť sa, dohovoriť sa s niekým o niečom: d. schôdzku, podmienky; v dohovorenom čase; na dohovorenom mieste
|| dohovoriť sa
1. (s kým, o čom, zried. na čom; so spoj. že i bezpredm.) dohodnúť sa, uzhovoriť sa, uzhodnúť sa, dojednať sa: byť s niekým dohovorený; d. sa o kúpe, o pomoci, o sobáši; O tom sa musím najprv s pánom ministrom dohovoriť. (Jes.) Povieme Aničke, na čom sme sa dohovorili. (Zgur.) Dohovorili sa, že keď vstane, vydurí ho. (Taj.)
2. (bezpredm. i s kým) dorozumieť sa: viem sa dohovoriť (po) anglicky; Rusi poznali, že sa s nimi vieme dohovoriť. (Tat.) Dubajovci znovu skúšajú dohovoriť sa očami. (Laz.); d. sa posunkami;
nedok. dohovárať sa, -a, -ajú