Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dohovoriť dok.

1. dokončiť reč, dovravieť, dopovedať: d. posledné slová; nedali mu d.;

pren. ja som s ním už d-l výraz nezáujmu pokračovať v kontaktoch

2. (o jednotlivcovi) ústne dosiahnuť dohodu, dohodnúť: d. stretnutie (s niekým), na d-enom mieste

// dohovoriť sa

1. (i vzájomne) ústne sa dorozumieť, dohodnúť sa, dovravieť sa: d. sa (s niekým) o kúpe, o cene; d-li sa, že ...

2. dorozumieť sa (jazykom): d. sa po rusky, d. sa s cudzincom, d. sa signálmi;

nedok. dohovárať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dohovoriť ‑í ‑ia dok.; dohovoriť sa

dohovárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ postupne sa usilovať dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; syn. dohodovať sa: d. sa o cene domu; Všetci sa už dohovárajú na tom, aby sa naše zbory čo najskôr rozpustili. [P. Štrelinger]; Dohovárali sa, že o dve-tri hodiny potichu vstanú. [V. Ferko]
2. (s kým; ako) ▶ vymieňať si myšlienky, názory; syn. dorozumievať sa: d. sa po nemecky; d. sa posunkami; Dohovárali sme sa očami. [I. Izakovič]; Václav už váľa kroky zarovno s mužíkom na kozlíku, dohovára sa s ním rukami. [J. Beňo]; Jeho kone sa dohovárali v noci ľudskou rečou. [L. Ballek]
dok.dohovoriť sa


dohovárať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (čo (s kým)) ▶ postupne dosahovať zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; robiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodovať: d. stretnutie; d. si schôdzku s kamarátom; Cestou z kopcov do dediny dohovárajú dátum sobáša. [Ľ. Zúbek]dok.dohovoriť1

dohovárať2 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomínať, niekoho napomínať: priateľsky, otcovsky d.; trpezlivo, ostro d. žiakom; darmo mu ľudia dohovárali; dohováraním dosiahnuť opak; d. dcére, aby sa vrátila k manželovi; Len nás vy nikdy neobchádzajte, - dohovárala mi pani Mária. [P. Andruška]dok.dohovoriť2


dohovoriť sa -rí sa -ria sa dohovor sa! -ril sa -riac sa -renie sa dok. 1. (o čom; na čom; s kým; oslash;; s vedľajšou vetou) ▶ dosiahnuť vzájomnú zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť ústny dohovor; syn. dohodnúť sa: d. sa o kúpe pozemku; s kým sa máme d.?; dohovorili ste sa?; zabudol, na čom sa dohovorili; Neviem, či sa dohovorili, že ma zruinujú, no pracovali naozaj perfektne. [P. Andruška]
2. (s kým;
oslash;) ▶ vymeniť si myšlienky, názory; syn. dorozumieť sa: viem sa d. s Talianmi; dohovorím sa po anglicky; dohovorili sa očami; Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim nemeckým vojakom. [K. Tomaščík]
nedok.dohovárať sa


dohovoriť1 -rí -ria dohovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo; ø) ▶ skončiť hovorenie; prestať hovoriť; dopovedať až do konca: vedúci mi nedá d.; ešte som nedohovoril; počkajte, kým dohovorím; Chlapec dohovoril a spýtavo sa na nás pozrel. [E. Dzvoník]
2. (čo (s kým)) ▶ (z hľadiska jednotlivca) dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodnúť: idem d. termín skúšky; d. stretnutie s riaditeľom; dohovorený signál; v dohovorenom čase; čakať na dohovorenom mieste; Kino si si mal radšej s nejakou ženskou dohovoriť. [P. Andruška]; Boli sme dohovorení na úteku, ale ja som v poslednom momente dostal strach. [I. Kšiňan]
nedok. k 2dohovárať1

dohovoriť2 -rí -ria dohovor! -ril -riac -renie dok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomenúť, niekoho napomenúť: dôrazne, prísne d.; musím jej d., aby sa začala učiť; Dohovorte mu, prosím vás, je to len v jeho záujme. [J. Váh]nedok.dohovárať2

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


dohovoriť sa 1. p. dohodnúť sa 2. p. dorozumieť sa 1


dohovoriť 1. ústne dosiahnuť dohodu (z hľadiska jednotlivca) • dohodnúťvyjednať: dohovoril, vyjednal zájazddojednaťzjednať (obyč. v obchodnom styku): dojednali kúpu domu; zjednať cenu za obraz

2. porov. hovoriť


dorozumieť sa 1. vymeniť si myšlienky cudzím jazykom • dohovoriť sa: dorozumeli sa, dohovorili sa po anglickykomunikovať: komunikoval s cudzincom celkom dobre

2. p. dohodnúť sa


uzniesť sa kolektívne rozhodnúť a obyč. po dlhšej úvahe, porade toto rozhodnutie prijať • uzhodnúť sadohodnúť sazhodnúť sa: uzniesť sa na opatrení, uzhodnúť sa na spoločnom postupe; občania sa uzniesli, dohodli, že…publ. prijať uznesenie: vláda prijala uznesenie o návrhu zákonauzhovoriť sadohovoriť sadovravieť sa (rozhovorom medzi dvoma al. viacerými osobami prísť k spoločnému rozhodnutiu): bratia sa dohovorili, že pozemok kúpia spolu; v rodine sa dovraveli, že na svadbu nepôjduuzrozumieť sazastar. uzriecť sa: mladí ľudia sa nemohli uzrozumieť; Uzriekli sme sa, že si tú vec rozvážime. (Štúr)zjednotiť samenej vhodné ujednotiť sa (stať sa jednotným v názore): nevedia sa zjednotiť v otázke postupuzastaráv. ujednostajniť sa: ujednostajniť sa na novom pravopisepouznášať sa (postupne sa uzniesť)


zjednať sa jednaním sa uzhodnúť na cene al. na prenajatí do služby • dojednať sa: zjednali sa, dojednali sa na nižšej cenepojednať sa: pojednali sa tak, že bol hneď oldomášpokonať sapohodnúť sadohodnúť sadohovoriť sa (dosiahnuť zmierlivý výsledok; nielen o financiách): v tichosti sa o dedičstve pokonali, pohodli; dohodnúť sa, dohovoriť sa na termíne skúšky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dohovoriť, -í, -ia dok.

1. (bezpredm. i čo) skončiť hovor, prestať hovoriť, dopovedať do konca: nedať niekomu d.; Ako tieto slová dohovoril, spamätal sa. (Kal.)

2. (čo) dohodnúť sa, dohovoriť sa s niekým o niečom: d. schôdzku, podmienky; v dohovorenom čase; na dohovorenom mieste

|| dohovoriť sa

1. (s kým, o čom, zried. na čom; so spoj. že i bezpredm.) dohodnúť sa, uzhovoriť sa, uzhodnúť sa, dojednať sa: byť s niekým dohovorený; d. sa o kúpe, o pomoci, o sobáši; O tom sa musím najprv s pánom ministrom dohovoriť. (Jes.) Povieme Aničke, na čom sme sa dohovorili. (Zgur.) Dohovorili sa, že keď vstane, vydurí ho. (Taj.)

2. (bezpredm. i s kým) dorozumieť sa: viem sa dohovoriť (po) anglicky; Rusi poznali, že sa s nimi vieme dohovoriť. (Tat.) Dubajovci znovu skúšajú dohovoriť sa očami. (Laz.); d. sa posunkami;

nedok. dohovárať sa, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

dohovoriť dokonavé sloveso
(ja) dohovorím VKdsa+; (ty) dohovoríš VKdsb+; (on, ona, ono) dohovorí VKdsc+; (my) dohovoríme VKdpa+; (vy) dohovoríte VKdpb+; (oni, ony) dohovoria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dohovoril VLdsam+; (ona) dohovorila VLdsaf+; (ono) dohovorilo VLdsan+; (oni, ony) dohovorili VLdpah+;
(ty) dohovor! VMdsb+; (my) dohovorme! VMdpa+; (vy) dohovorte! VMdpb+;
(nejako) dohovoriac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

dohovoriť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor