dohovárať -a nedok. vyčítavo pripomínať, napomínať: d. synovi; d-l mu, aby si to rozmyslel
dohovárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ postupne sa usilovať dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; syn. dohodovať sa: d. sa o cene domu; Všetci sa už dohovárajú na tom, aby sa naše zbory čo najskôr rozpustili. [P. Štrelinger]; Dohovárali sa, že o dve-tri hodiny potichu vstanú. [V. Ferko] 2. (s kým; ako) ▶ vymieňať si myšlienky, názory; syn. dorozumievať sa: d. sa po nemecky; d. sa posunkami; Dohovárali sme sa očami. [I. Izakovič]; Václav už váľa kroky zarovno s mužíkom na kozlíku, dohovára sa s ním rukami. [J. Beňo]; Jeho kone sa dohovárali v noci ľudskou rečou. [L. Ballek] ▷ dok. ↗ dohovoriť sa
dohovárať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (čo (s kým)) ▶ postupne dosahovať zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; robiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodovať: d. stretnutie; d. si schôdzku s kamarátom; Cestou z kopcov do dediny dohovárajú dátum sobáša. [Ľ. Zúbek] ▷ dok. ↗ dohovoriť1
dohovárať2 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomínať, niekoho napomínať: priateľsky, otcovsky d.; trpezlivo, ostro d. žiakom; darmo mu ľudia dohovárali; dohováraním dosiahnuť opak; d. dcére, aby sa vrátila k manželovi; Len nás vy nikdy neobchádzajte, - dohovárala mi pani Mária. [P. Andruška] ▷ dok. ↗ dohovoriť2
dohovoriť sa -rí sa -ria sa dohovor sa! -ril sa -riac sa -renie sa dok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ dosiahnuť vzájomnú zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť ústny dohovor; syn. dohodnúť sa: d. sa o kúpe pozemku; s kým sa máme d.?; dohovorili ste sa?; zabudol, na čom sa dohovorili; Neviem, či sa dohovorili, že ma zruinujú, no pracovali naozaj perfektne. [P. Andruška] 2. (s kým; ø) ▶ vymeniť si myšlienky, názory; syn. dorozumieť sa: viem sa d. s Talianmi; dohovorím sa po anglicky; dohovorili sa očami; Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim nemeckým vojakom. [K. Tomaščík] ▷ nedok. ↗ dohovárať sa
dohovoriť1 -rí -ria dohovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo; ø) ▶ skončiť hovorenie; prestať hovoriť; dopovedať až do konca: vedúci mi nedá d.; ešte som nedohovoril; počkajte, kým dohovorím; Chlapec dohovoril a spýtavo sa na nás pozrel. [E. Dzvoník] 2. (čo (s kým)) ▶ (z hľadiska jednotlivca) dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodnúť: idem d. termín skúšky; d. stretnutie s riaditeľom; dohovorený signál; v dohovorenom čase; čakať na dohovorenom mieste; Kino si si mal radšej s nejakou ženskou dohovoriť. [P. Andruška]; Boli sme dohovorení na úteku, ale ja som v poslednom momente dostal strach. [I. Kšiňan] ▷ nedok. k 2 ↗ dohovárať1
dohovoriť2 -rí -ria dohovor! -ril -riac -renie dok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomenúť, niekoho napomenúť: dôrazne, prísne d.; musím jej d., aby sa začala učiť; Dohovorte mu, prosím vás, je to len v jeho záujme. [J. Váh] ▷ nedok. ↗ dohovárať2
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)
dohovárať, -a, -ajú nedok. (komu) pripomínať niečo s výčitkou, vyčítať, napomínať niekoho: d. niekomu otcovsky, priateľsky; Pani už aj tak bude dohovárať, že je dlho. (Taj.) Bolo úplne márne chcieť ich dohováraním odvrátiť od toho, aby Adama nepokutovali. (Jégé)
dohovárať sa p. dohovoriť
dohovoriť, -í, -ia dok.
1. (bezpredm. i čo) skončiť hovor, prestať hovoriť, dopovedať do konca: nedať niekomu d.; Ako tieto slová dohovoril, spamätal sa. (Kal.)
2. (čo) dohodnúť sa, dohovoriť sa s niekým o niečom: d. schôdzku, podmienky; v dohovorenom čase; na dohovorenom mieste
|| dohovoriť sa
1. (s kým, o čom, zried. na čom; so spoj. že i bezpredm.) dohodnúť sa, uzhovoriť sa, uzhodnúť sa, dojednať sa: byť s niekým dohovorený; d. sa o kúpe, o pomoci, o sobáši; O tom sa musím najprv s pánom ministrom dohovoriť. (Jes.) Povieme Aničke, na čom sme sa dohovorili. (Zgur.) Dohovorili sa, že keď vstane, vydurí ho. (Taj.)
2. (bezpredm. i s kým) dorozumieť sa: viem sa dohovoriť (po) anglicky; Rusi poznali, že sa s nimi vieme dohovoriť. (Tat.) Dubajovci znovu skúšajú dohovoriť sa očami. (Laz.); d. sa posunkami;
nedok. dohovárať sa, -a, -ajú