dohovárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ postupne sa usilovať dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; syn. dohodovať sa: d. sa o cene domu; Všetci sa už dohovárajú na tom, aby sa naše zbory čo najskôr rozpustili. [P. Štrelinger]; Dohovárali sa, že o dve-tri hodiny potichu vstanú. [V. Ferko]
2. (s kým; ako) ▶ vymieňať si myšlienky, názory; syn. dorozumievať sa: d. sa po nemecky; d. sa posunkami; Dohovárali sme sa očami. [I. Izakovič]; Václav už váľa kroky zarovno s mužíkom na kozlíku, dohovára sa s ním rukami. [J. Beňo]; Jeho kone sa dohovárali v noci ľudskou rečou. [L. Ballek]
▷ dok. ↗ dohovoriť sa
dohovárať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (čo (s kým)) ▶ postupne dosahovať zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; robiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodovať: d. stretnutie; d. si schôdzku s kamarátom; Cestou z kopcov do dediny dohovárajú dátum sobáša. [Ľ. Zúbek] ▷ dok. ↗ dohovoriť1
dohovárať2 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomínať, niekoho napomínať: priateľsky, otcovsky d.; trpezlivo, ostro d. žiakom; darmo mu ľudia dohovárali; dohováraním dosiahnuť opak; d. dcére, aby sa vrátila k manželovi; Len nás vy nikdy neobchádzajte, - dohovárala mi pani Mária. [P. Andruška] ▷ dok. ↗ dohovoriť2
dohovoriť sa -rí sa -ria sa dohovor sa! -ril sa -riac sa -renie sa dok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ dosiahnuť vzájomnú zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť ústny dohovor; syn. dohodnúť sa: d. sa o kúpe pozemku; s kým sa máme d.?; dohovorili ste sa?; zabudol, na čom sa dohovorili; Neviem, či sa dohovorili, že ma zruinujú, no pracovali naozaj perfektne. [P. Andruška]
2. (s kým; ø) ▶ vymeniť si myšlienky, názory; syn. dorozumieť sa: viem sa d. s Talianmi; dohovorím sa po anglicky; dohovorili sa očami; Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim nemeckým vojakom. [K. Tomaščík]
▷ nedok. ↗ dohovárať sa
dohovoriť1 -rí -ria dohovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo; ø) ▶ skončiť hovorenie; prestať hovoriť; dopovedať až do konca: vedúci mi nedá d.; ešte som nedohovoril; počkajte, kým dohovorím; Chlapec dohovoril a spýtavo sa na nás pozrel. [E. Dzvoník]
2. (čo (s kým)) ▶ (z hľadiska jednotlivca) dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodnúť: idem d. termín skúšky; d. stretnutie s riaditeľom; dohovorený signál; v dohovorenom čase; čakať na dohovorenom mieste; Kino si si mal radšej s nejakou ženskou dohovoriť. [P. Andruška]; Boli sme dohovorení na úteku, ale ja som v poslednom momente dostal strach. [I. Kšiňan]
▷ nedok. k 2 ↗ dohovárať1
dohovoriť2 -rí -ria dohovor! -ril -riac -renie dok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomenúť, niekoho napomenúť: dôrazne, prísne d.; musím jej d., aby sa začala učiť; Dohovorte mu, prosím vás, je to len v jeho záujme. [J. Váh] ▷ nedok. ↗ dohovárať2