Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

dohovárať -a nedok. vyčítavo pripomínať, napomínať: d. synovi; d-l mu, aby si to rozmyslel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

dohovárať ‑a ‑ajú nedok.

dohovárať sa ‑a ‑ajú nedok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

dohovárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok.

dohovárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

dohovárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ postupne sa usilovať dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; syn. dohodovať sa: d. sa o cene domu; Všetci sa už dohovárajú na tom, aby sa naše zbory čo najskôr rozpustili. [P. Štrelinger]; Dohovárali sa, že o dve-tri hodiny potichu vstanú. [V. Ferko]
2. (s kým; ako) ▶ vymieňať si myšlienky, názory; syn. dorozumievať sa: d. sa po nemecky; d. sa posunkami; Dohovárali sme sa očami. [I. Izakovič]; Václav už váľa kroky zarovno s mužíkom na kozlíku, dohovára sa s ním rukami. [J. Beňo]; Jeho kone sa dohovárali v noci ľudskou rečou. [L. Ballek]
▷ dok. ↗ dohovoriť sa

dohovárať¹ -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (čo (s kým)) ▶ postupne dosahovať zhodu vo veciach, ktoré sú predmetom rozhovoru; robiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodovať: d. stretnutie; d. si schôdzku s kamarátom; Cestou z kopcov do dediny dohovárajú dátum sobáša. [Ľ. Zúbek] ▷ dok. ↗ dohovoriť¹

dohovárať² -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomínať, niekoho napomínať: priateľsky, otcovsky d.; trpezlivo, ostro d. žiakom; darmo mu ľudia dohovárali; dohováraním dosiahnuť opak; d. dcére, aby sa vrátila k manželovi; Len nás vy nikdy neobchádzajte, - dohovárala mi pani Mária. [P. Andruška] ▷ dok. ↗ dohovoriť²

dohovoriť sa -rí sa -ria sa dohovor sa! -ril sa -riac sa -renie sa dok. 1. (o čom; na čom; s kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ dosiahnuť vzájomnú zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť ústny dohovor; syn. dohodnúť sa: d. sa o kúpe pozemku; s kým sa máme d.?; dohovorili ste sa?; zabudol, na čom sa dohovorili; Neviem, či sa dohovorili, že ma zruinujú, no pracovali naozaj perfektne. [P. Andruška]
2. (s kým; ø) ▶ vymeniť si myšlienky, názory; syn. dorozumieť sa: viem sa d. s Talianmi; dohovorím sa po anglicky; dohovorili sa očami; Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim nemeckým vojakom. [K. Tomaščík]
▷ nedok. ↗ dohovárať sa

dohovoriť¹ -rí -ria dohovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo; ø) ▶ skončiť hovorenie; prestať hovoriť; dopovedať až do konca: vedúci mi nedá d.; ešte som nedohovoril; počkajte, kým dohovorím; Chlapec dohovoril a spýtavo sa na nás pozrel. [E. Dzvoník]
2. (čo (s kým)) ▶ (z hľadiska jednotlivca) dosiahnuť zhodu vo veciach, ktoré boli predmetom rozhovoru; urobiť dohovor, ústnu dohodu; syn. dohodnúť: idem d. termín skúšky; d. stretnutie s riaditeľom; dohovorený signál; v dohovorenom čase; čakať na dohovorenom mieste; Kino si si mal radšej s nejakou ženskou dohovoriť. [P. Andruška]; Boli sme dohovorení na úteku, ale ja som v poslednom momente dostal strach. [I. Kšiňan]
▷ nedok. k 2 ↗ dohovárať¹

dohovoriť² -rí -ria dohovor! -ril -riac -renie dok. (komu; s vedľajšou vetou) ▶ vyčítavo niečo pripomenúť, niekoho napomenúť: dôrazne, prísne d.; musím jej d., aby sa začala učiť; Dohovorte mu, prosím vás, je to len v jeho záujme. [J. Váh] ▷ nedok. ↗ dohovárať²

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať

hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon

karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať

napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

dohovárať, -a, -ajú nedok. (komu) pripomínať niečo s výčitkou, vyčítať, napomínať niekoho: d. niekomu otcovsky, priateľsky; Pani už aj tak bude dohovárať, že je dlho. (Taj.) Bolo úplne márne chcieť ich dohováraním odvrátiť od toho, aby Adama nepokutovali. (Jégé)

dohovárať sa p. dohovoriť

dohovoriť, -í, -ia dok.

1. (bezpredm. i čo) skončiť hovor, prestať hovoriť, dopovedať do konca: nedať niekomu d.; Ako tieto slová dohovoril, spamätal sa. (Kal.)

2. (čo) dohodnúť sa, dohovoriť sa s niekým o niečom: d. schôdzku, podmienky; v dohovorenom čase; na dohovorenom mieste

|| dohovoriť sa

1. (s kým, o čom, zried. na čom; so spoj. že i bezpredm.) dohodnúť sa, uzhovoriť sa, uzhodnúť sa, dojednať sa: byť s niekým dohovorený; d. sa o kúpe, o pomoci, o sobáši; O tom sa musím najprv s pánom ministrom dohovoriť. (Jes.) Povieme Aničke, na čom sme sa dohovorili. (Zgur.) Dohovorili sa, že keď vstane, vydurí ho. (Taj.)

2. (bezpredm. i s kým) dorozumieť sa: viem sa dohovoriť (po) anglicky; Rusi poznali, že sa s nimi vieme dohovoriť. (Tat.) Dubajovci znovu skúšajú dohovoriť sa očami. (Laz.); d. sa posunkami;

nedok. dohovárať sa, -a, -ajú

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

dohovárať nedok. (dohvariac)
1. strsl, zsl vyčitovať, napomínať: Dohovárala mláďencom, prečo ňeprišli na priatki (Bobrovec LM); Prišla mi dohovárať, že si hu obišiou̯ (Košťany n. Tur. MAR); Už aj ľuďí dohovárali, že prečo ích ku mňe ňepusťí (Svätoplukovo NIT); Potom prišla dohovárat, že som tam já bola (Chocholná TRČ)
2. zsl, zried. vsl presviedčať, nahovárať: Na tolké dohováraní pristav (Lukáčovce HLO); Dohvariaľi mi mu, žebi ňeišol ňigdze (Remeniny GIR)
F. darebákovi najléb dohovárat z liéskovicú v ruce (Bošáca TRČ) - bitkou
3. žalovať, sťažovať sa: Tetka prišli k nán dohovárat, že ím behli do jačmena naše husi (Brestovany TRN)

dohovárať sa nedok. (dohváret se, dohvariac śe, dohvarac śe)
1. sor, gem, vsl rozprávať sa: Zme sa dohováraľi (Chlebnice DK); Po ceste se dohváreli (Betliar ROŽ); Ženi śe dohvaraľi o tebe (Markušovce SNV); Zme śe tag dohvariaľi o jednim, o druhim (Sedlice PRE)
2. dojednávať sa: Dohovárali zme sa, čo kerí na pohrebe ponese (Brestovany TRN)
3. strsl zried. vadiť sa, hádať sa: dohovárať sa (Bobrovec LM, Koniarovce TOP)

dohvarať sa p. dohovárať sa

dohviarať p. dohovárať

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

dohovárať ndk komu pripomínať s výčitkou, vyčítať; napomínať: dohowaral Janowi Tomcani timito rečmi (TURIEC 1649); w ten den dohowaral fatens Korcžokowy, že cžuo to za prycžyna, že tak wcžass geho žena gissla na winiczu (KRUPINA 1695)

dohovárať sa [-h(o)v-] ndk
1. s kým zhovárať sa: (ženy) se dohwaraly spolu (BARDEJOV 1673); (nevesta) zawolala na swogho brata: Dag pokog, musime sa dohowarat z mogho muzowou sestrou (TURIEC 1754)
2. o čo, o čom vymieňať si názory: o ktere penize kdy se dohowaral Kralik z Hronovecz Janom (JASENICA 1704); kdi sa dohowarali (Rigočka a Polka) o gagrissi (KRUPINA 1722)
3. práv na čo uplatňovať nárok na niečo, nárokovať si: geho syn poczal se dohowarat na tu ziwnost (P. BYSTRICA 1698)

dohvárať sa p. dohovárať sa

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

dohovárajú, keď ťa nikto ≈ domlouvaj, když tě nikdo
dohováral mu maliar Ivan ≈ domlouval mu malíř Ivan
dohováral mu Robin Hood ≈ domlouval mu Robin Hood
Dohovára Semprovi, aby sa ≈ Domlouvá Semprovi, aby se
lepšie dohovárajú, keď ťa ≈ líp domlouvaj, když tě
Polanským, ktorý mi dohováral ≈ Polanským, který mi domlouval
sa lepšie dohovárajú, keď ≈ se líp domlouvaj, když
sa potichu dohovárali a ≈ se potichu domlouvali a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a dohováral som mu ≈ and talking to him
a presvedčovacie schopnosti, dohovárala ≈ and persuasive powers, cajoling
dohovárala mu v duchu ≈ she told him silently
Dohovárali sme sa, čo ≈ We then discussed what
ho, ako sa dohováral ≈ him as he dealt
Lazarov mu dohováral, aby ≈ Lazarov asked him to
mu dohovárala, aby nebol ≈ told him not to
som mohol iba dohovárať ≈ I could only plead
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu