dohola prísl. úplne, celkom: d. ostrihaný
dohola prísl. ▶ bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu: d. ostrihaný; spásť trávu d.; kmeň d. ošúpali; ošklbať sliepku úplne d.; Ženy ma dohola vyzliekli. [V. Mináč]
dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu • naholo: ostrihaný dohola, naholo • celkom • úplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali
2. do úplnej nahoty • donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vody • úplne • celkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený
dohola prísl. celkom, úplne: d. ostrihaný; Slepých ľúbostí mraky nezmizli ešte dohola. (Sládk.)