dohad -u m. domnienka: vznikli d-y, či ...; byť odkázaný na d-y
dohad -du pl. N -dy m. ▶ ničím nepodložený úsudok; syn. domnienka: špekulatívne dohady; to sú len dohady; vyvracať dohady; Príchod veľkého čierneho auta vyvolal všelijaké dohady. [I. Habaj]; To, čo ti chcem povedať, je iba dohad, nič rukolapné, ale ten dohad je tu a treba s ním rátať. [H. Zelinová]; Napokon sa tie dohady nepotvrdili a z Kahna tak spadol čo i len tieň podozrenia. [Slo 2002]
dohad p. domnienka
domnienka nepotvrdená mienka • dohad • predpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladu • domnenie: žil v domnení, že… • očakávanie: urobiť niečo nad očakávanie • postulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postulát • hypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekulácia • kombinácia • výmysel
dohad, -u m. domnienka, hypotéza: to všetko sú iba d-y; byť odkázaný na d-y
(jeden) dohad; (bez) dohadu; (k) dohadu; (vidím) dohad; (ó) dohad!; (o) dohade; (s) dohadom;
(dva) dohady; (bez) dohadov; (k) dohadom; (vidím) dohady; (ó) dohady!; (o) dohadoch; (s) dohadmi;