dohnať -ženie -ženú dok.
1. prihnať: d. ovce do košiara; vietor d-ie dážď
2. dostihnúť (význ. 1), dobehnúť (význ. 2): d. vlak (autom)
3. nahradiť (niečo zameškané), dohoniť: d. stratu vo výrobe, d. učivo
4. vyrovnať sa v niečom, dostihnúť, dohoniť: spolužiaci ťa už d-ú
5. doviesť, priviesť: d. niekoho do zúfalstva;
nedok. doháňať -a
// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l; kŕdeľ detí sa d-l do dvora
dohoniť dok. dohnať (význ. 2 – 4): d. autobus, d. priateľa na ulici; d. zameškané hodiny; všetci ťa d-ia v práci;
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
doháňať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) dostihovať, dobehovať: Jozef Koreň doháňa na ulici mladého Chabana. (Fr. Kráľ) Čriedu doháňal voz. (Ondr.)
2. (čo) nahrádzať niečo zameškané, usilovať sa dohoniť, dohnať, vyrovnávať niečí náskok v niečom: d. oneskorenie; Deti rýchle doháňajú, čo pre neprítomnosť v škole zameškali. (Heč.)
3. obyč. opak. (čo, zried. i koho) hnať (častejšie) na určité miesto: d. statok k studni; Z druhých stolíc doháňa si voly. (Tim.)
4. (koho k čomu) donucovať, nútiť: bieda ma k tomu doháňa;
dok. k 1, 2 dohoniť, k 3, 4 dohnať
doháňať sa, -a, -ajú nedok. nár. (s kým, o čom i bezpredm.) škriepiť sa, dohadovať sa, vadiť sa: Inšie ani neviete, len o mne sa doháňať. (Tim.)
dohnať, -ženie, -ženú dok.
1. (koho, čo) prihnať na určité miesto: d. kravy z paše; vietor dohnal búrku;
2. (koho k čomu) prinútiť, donútiť: d. niekoho k samovražde; bieda ho k tomu dohnala;
3. (čo) dohoniť, vynahradiť niečo zameškané: d. stratený čas;
nedok. doháňať
|| dohnať sa expr. rýchle prísť, pribehnúť; prihnať sa: dohnal sa rýchlik, víchor, príval
dohoniť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dostihnúť v behu, pohybe, dobehnúť
● hovor. na štyroch koňoch by ho nedohonil, ani čert ho nedohoní veľmi sa ponáhľa, beží;
2. (čo) nahradiť niečo zameškané: d. zameškané hodiny (v práci);
3. (koho) dostihnúť v niečom, vyrovnať sa niekomu v niečom: Cítil, že takýchto (ľudí) v mnohom nikdy nedohonia a ani nemôžu dohoniť. (Jégé);