doháňať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) dostihovať, dobehovať: Jozef Koreň doháňa na ulici mladého Chabana. (Fr. Kráľ) Čriedu doháňal voz. (Ondr.)
2. (čo) nahrádzať niečo zameškané, usilovať sa dohoniť, dohnať, vyrovnávať niečí náskok v niečom: d. oneskorenie; Deti rýchle doháňajú, čo pre neprítomnosť v škole zameškali. (Heč.)
3. obyč. opak. (čo, zried. i koho) hnať (častejšie) na určité miesto: d. statok k studni; Z druhých stolíc doháňa si voly. (Tim.)
4. (koho k čomu) donucovať, nútiť: bieda ma k tomu doháňa;
dok. k 1, 2 dohoniť, k 3, 4 dohnať
doháňať sa, -a, -ajú nedok. nár. (s kým, o čom i bezpredm.) škriepiť sa, dohadovať sa, vadiť sa: Inšie ani neviete, len o mne sa doháňať. (Tim.)
dohnať, -ženie, -ženú dok.
1. (koho, čo) prihnať na určité miesto: d. kravy z paše; vietor dohnal búrku;
2. (koho k čomu) prinútiť, donútiť: d. niekoho k samovražde; bieda ho k tomu dohnala;
3. (čo) dohoniť, vynahradiť niečo zameškané: d. stratený čas;
nedok. doháňať
|| dohnať sa expr. rýchle prísť, pribehnúť; prihnať sa: dohnal sa rýchlik, víchor, príval
dohoniť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dostihnúť v behu, pohybe, dobehnúť
● hovor. na štyroch koňoch by ho nedohonil, ani čert ho nedohoní veľmi sa ponáhľa, beží;
2. (čo) nahradiť niečo zameškané: d. zameškané hodiny (v práci);
3. (koho) dostihnúť v niečom, vyrovnať sa niekomu v niečom: Cítil, že takýchto (ľudí) v mnohom nikdy nedohonia a ani nemôžu dohoniť. (Jégé);
nedok. doháňať