Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dohnať -ženie -ženú dok.

1. prihnať: d. ovce do košiara; vietor d-ie dážď

2. dostihnúť (význ. 1), dobehnúť (význ. 2): d. vlak (autom)

3. nahradiť (niečo zameškané), dohoniť: d. stratu vo výrobe, d. učivo

4. vyrovnať sa v niečom, dostihnúť, dohoniť: spolužiaci ťa už d-ú

5. doviesť, priviesť: d. niekoho do zúfalstva;

nedok. doháňať -a

// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l; kŕdeľ detí sa d-l do dvora


dohoniť dok. dohnať (význ. 2 – 4): d. autobus, d. priateľa na ulici; d. zameškané hodiny; všetci ťa d-ia v práci;

nedok. doháňať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doháňať ‑a ‑ajú nedok.

doháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosahovať cieľ; syn. dostihovať: už ma doháňa; auto doháňa vlak; Skupina uháňa vpred a on sa darmo obzerá dozadu, nik ich nedoháňa. [R. Moric]; Čriedu doháňal voz. [Ľ. Ondrejov]
2. obyč. opak. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním privádzať na určené miesto: každý večer doháňa husi do dvora; d. voly až do druhého chotára
3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané: d. učivo; d. stratu vo výrobe; Matka musela robotou doháňať to, čo nevládal otec. [A. Kostolný]; Čo zameškal v mladosti, to zrazu zatúžil doháňať v zrelom veku. [P. Andruška]
4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosahovať rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnávať sa: spolužiaci ťa už v matematike doháňajú; Už prerástla vlastnú matku a pomaly doháňa otca. [K. Lazarová]
5. (koho k čomu) ▶ spôsobovať (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. nútiť: doháňa ho to až k zúfalstvu; bieda ma k tomu doháňa; bohvie, čo ho doháňalo k takým úvahám
dok.dohnať, k 1, 3, 4 idohoniť


dohnať doženie doženú dožeň! dohnal doženúc dohnaný dohnanie dok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosiahnuť cieľ; syn. dohoniť, dostihnúť: dohnali ju až za dedinou; Popchol koňa do cvalu, len dohnať a dohnať pochodujúcu batériu. [R. Jašík]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním priviesť na určené miesto; syn. prihnať: d. kravy z paše; vietor dohnal mraky; Prisľúbil dohnať im obrovského býka. [L. Ballek]
3. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohoniť: d. stratený čas; zanedbal niekoľko skúšok a už to nedohnal
4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosiahnuť rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnať sa: d. bodový náskok mužstva; v angličtine ho ľahko doženiem
5. (koho k čomu/do čoho) ▶ spôsobiť (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. donútiť, prinútiť: d. niekoho k samovražde, k nervovému zrúteniu, k slzám; d. niekoho do záhuby; dohnala ma do zúrivosti; Kam až môže slušného človeka dohnať hnev. [A. Bednár]
fraz. dohnať niekoho do hrobu utrápiť; dohnať niečo na ostrie noža/do krajností vyhrotiť situáciu
nedok.doháňať


dohoniť -ní -nia dohoň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dosiahnuť vpredu sa pohybujúci cieľ; syn. dohnať, dostihnúť: vlak sa nám nepodarí d.; choďte, dohoním vás; Udržiavala náskok, aby ju nedohonil. [V. Švenková]; Poslovia dohonili sprievod. [Š. Gráf]
2. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohnať: d. učebnú látku; dohoním to v noci; Aby dohonil, čo zameškal, poháňal koňa do rezkejšieho kroku. [J. Domasta]
3. (koho, čo v čom) ▶ dosiahnuť rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnať sa: všetci ťa dohonia v práci; V ťažbe zlata sme dohonili Kremnicu. [A. Hykisch]
fraz. ani štyri páry koní ho nedohonia al. ani čert ho nedohoní ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa
nedok.doháňať

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) dostihovať, dobehovať: Jozef Koreň doháňa na ulici mladého Chabana. (Fr. Kráľ) Čriedu doháňal voz. (Ondr.)

2. (čo) nahrádzať niečo zameškané, usilovať sa dohoniť, dohnať, vyrovnávať niečí náskok v niečom: d. oneskorenie; Deti rýchle doháňajú, čo pre neprítomnosť v škole zameškali. (Heč.)

3. obyč. opak. (čo, zried. i koho) hnať (častejšie) na určité miesto: d. statok k studni; Z druhých stolíc doháňa si voly. (Tim.)

4. (koho k čomu) donucovať, nútiť: bieda ma k tomu doháňa;

dok. k 1, 2 dohoniť, k 3, 4 dohnať


doháňať sa, -a, -ajú nedok. nár. (s kým, o čom i bezpredm.) škriepiť sa, dohadovať sa, vadiť sa: Inšie ani neviete, len o mne sa doháňať. (Tim.)


dohnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) prihnať na určité miesto: d. kravy z paše; vietor dohnal búrku;

2. (koho k čomu) prinútiť, donútiť: d. niekoho k samovražde; bieda ho k tomu dohnala;

3. (čo) dohoniť, vynahradiť niečo zameškané: d. stratený čas;

nedok. doháňať

|| dohnať sa expr. rýchle prísť, pribehnúť; prihnať sa: dohnal sa rýchlik, víchor, príval


dohoniť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) dostihnúť v behu, pohybe, dobehnúť

hovor. na štyroch koňoch by ho nedohonil, ani čert ho nedohoní veľmi sa ponáhľa, beží;

2. (čo) nahradiť niečo zameškané: d. zameškané hodiny (v práci);

3. (koho) dostihnúť v niečom, vyrovnať sa niekomu v niečom: Cítil, že takýchto (ľudí) v mnohom nikdy nedohonia a ani nemôžu dohoniť. (Jégé);

nedok. doháňať

Morfologický analyzátor

doháňať nedokonavé sloveso
(ja) doháňam VKesa+; (ty) doháňaš VKesb+; (on, ona, ono) doháňa VKesc+; (my) doháňame VKepa+; (vy) doháňate VKepb+; (oni, ony) doháňajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) doháňal VLesam+; (ona) doháňala VLesaf+; (ono) doháňalo VLesan+; (oni, ony) doháňali VLepah+;
(ty) doháňaj! VMesb+; (my) doháňajme! VMepa+; (vy) doháňajte! VMepb+;
(nejako) doháňajúc VHe+;
doháňať doháňať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor