Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dodať dok.

1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla

2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l; d. len pár slov; treba d., že ...

3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál

4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie

5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť

6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la

d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;

nedok. dodávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dodať ‑á ‑ajú dok.

dodať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. (čo/čoho) ▶ pridať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., a tým skompletizovať: d. k článku citovanú literatúru; d. k cene daň z pridanej hodnoty; d. do polievky soli; dodané resumé
2. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ povedať na doplnenie, vysvetlenie a pod.: zmierlivo, nebojácne, škodoradostne d.; d. tichým hlasom; d. pár slov; nemám k tomu čo d.; zamyslel sa a dodal; Chcel k svojmu vinšu niečo dodať, ale pre čosi sa zháčil. [R. Čižmárik]; Treba dodať, že takýto dialóg pred spaním nezaznel prvý raz. [J. Puškáš]
3. (čo) ▶ dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. tovar v stanovenej lehote; d. mäso do predajne; technológiu dodá výrobca; včasné dodanie nábytku; Aká nepríjemnosť, že nám ešte nedodali tie nočné lampy. [M. Urban]
4. (komu, čomu čo/čoho) ▶ dať, poskytnúť ako pomoc: d. potrebné informácie riaditeľovi; d. organizmu vitamíny; pren. Divadlo bez obecenstva sa stáva generálom bez vojska, lebo nemôže dodať šedivému životu miazgy. [Š. Hoza]
5. (komu, čomu čo/čoho) ▶ pridaním vlastnosti al. zvýšením jej intenzity, rozsahu zmeniť al. obmeniť pôvodný charakter niečoho, niekoho; syn. pridať: d. dielu životnosť; d. rokovaniu perspektívnosť; d. niekomu smelosti, sily; d. si odvahu; d. výrobku väčšiu pórovitosť; vegeta dodá jedlu chuť; To si vždy musíš najprv dodať guráž, kým sa ku mne vyberieš? [V. Handzová]; Aby dodal svojim slovám patričnú váhu, vrazil návšteve facku a otvoril jej dvere. [Vč 1979]
6. hovor. (komu) ▶ zhoršiť stav niekoho, uškodiť niekomu: choroba mu dodala; Tá noc mi dodala. [J. Váh]; Iste mu aj strach dodal. [V. Mináč]
nedok. k 1 – 5dodávať


dodávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo/čoho) ▶ pridávať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., a tým kompletizovať: d. do textu pripomienky redaktorov; d. do jedla bylinky
2. (čo; ø) ▶ hovoriť na doplnenie, vysvetlenie a pod.: ešte dodávam dve vety na ospravedlnenie; Alebo idú do kláštora, - dodáva lakonicky Viktor. [J. Gregorec]
3. (čo) ▶ dopravovať (niečo objednané) na určené miesto: d. mliečne výrobky; zeleninu nám dodávajú pestovatelia; nepriaznivá situácia v dodávaní vody
4. (komu, čomu čo) ▶ dávať, poskytovať ako pomoc: d. telu kalórie; mladým dodával dobré rady
5. (komu, čomu čo/čoho) ▶ pridávaním vlastnosti al. zvyšovaním jej intenzity, rozsahu meniť al. obmieňať pôvodný charakter niečoho, niekoho; syn. pridávať: d. svedectvu vierohodnosť; d. slovám vážnosť; to mi dodáva odvahu; pochvala mi dodáva sebadôveru; To ma posilňovalo a dodávalo mi optimizmu. [P. Bunčák]
dok.dodať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť • dopraviťpriviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštudodaťprisunúť: dodali, prisunuli nové strojevoviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvorasubšt. dolifrovať • podovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)

2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať) • importovaťpriviezť: dovezené, importované, privezené počítačeprepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinkypodovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)


odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívaniaexpr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomudodať: Kto vám dodal informácie?poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretouudeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolkuumožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzitekniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiťdať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiťdohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiťdodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávaťpopripájaťpoprikladaťpodokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dodať, -á, -ajú nedok.

1. obch. (čo komu, kam) zásobiť niekoho niečím, doviezť, dopraviť niečo (obyč. tovar) na určené miesto: d. tovar, suroviny, obilie; d. mäso na kontingent;

2. zried. (komu čo) dať, poskytnúť: Zem pomladí sa každej jari a dodá mu (človeku) náruč darov. (Kuk.)

3. (komu, čomu čoho i čo) dať, poskytnúť; pridať (obyč. o nehmotných vlastnostiach): d. niekomu sily, odhodlanosti, vôle, chuti, nádeje, istoty; d. niečomu hodnovernosti; d. niekomu elán;

4. (čo i bezpredm.) doložiť, pripojiť na doplnenie zmyslu, celku (najmä v reči): Nateraz stačí o jeho minulosti dodať len niekoľko slov. (Fr. Kráľ) „Drevo aby ste mi nerozhádzali“ dodal s hrozbou. (Kuk.)

5. hovor. (komu) zhoršiť položenie niekoho, doraziť, zničiť niekoho: choroba mu dodala;

nedok. k 1-4 dodávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

dodať dokonavé sloveso
(ja) dodám VKdsa+; (ty) dodáš VKdsb+; (on, ona, ono) dodá VKdsc+; (my) dodáme VKdpa+; (vy) dodáte VKdpb+; (oni, ony) dodajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dodal VLdsam+; (ona) dodala VLdsaf+; (ono) dodalo VLdsan+; (oni, ony) dodali VLdpah+;
(ty) dodaj! VMdsb+; (my) dodajme! VMdpa+; (vy) dodajte! VMdpb+;
(nejako) dodajúc VHd+;
dodať dodať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor