Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dodať dok.

1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla

2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l; d. len pár slov; treba d., že ...

3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál

4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie

5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť

6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la

d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;

nedok. dodávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dodať ‑á ‑ajú dok.

dodať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.

dodať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. (čo/čoho) ▶ pridať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., a tým skompletizovať: d. k článku citovanú literatúru; d. k cene daň z pridanej hodnoty; d. do polievky soli; dodané resumé
2. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ povedať na doplnenie, vysvetlenie a pod.: zmierlivo, nebojácne, škodoradostne d.; d. tichým hlasom; d. pár slov; nemám k tomu čo d.; zamyslel sa a dodal; Chcel k svojmu vinšu niečo dodať, ale pre čosi sa zháčil. [R. Čižmárik]; Treba dodať, že takýto dialóg pred spaním nezaznel prvý raz. [J. Puškáš]
3. (čo) ▶ dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. tovar v stanovenej lehote; d. mäso do predajne; technológiu dodá výrobca; včasné dodanie nábytku; Aká nepríjemnosť, že nám ešte nedodali tie nočné lampy. [M. Urban]
4. (komu, čomu čo/čoho) ▶ dať, poskytnúť ako pomoc: d. potrebné informácie riaditeľovi; d. organizmu vitamíny; pren. Divadlo bez obecenstva sa stáva generálom bez vojska, lebo nemôže dodať šedivému životu miazgy. [Š. Hoza]
5. (komu, čomu čo/čoho) ▶ pridaním vlastnosti al. zvýšením jej intenzity, rozsahu zmeniť al. obmeniť pôvodný charakter niečoho, niekoho; syn. pridať: d. dielu životnosť; d. rokovaniu perspektívnosť; d. niekomu smelosti, sily; d. si odvahu; d. výrobku väčšiu pórovitosť; vegeta dodá jedlu chuť; To si vždy musíš najprv dodať guráž, kým sa ku mne vyberieš? [V. Handzová]; Aby dodal svojim slovám patričnú váhu, vrazil návšteve facku a otvoril jej dvere. [Vč 1979]
6. hovor. (komu) ▶ zhoršiť stav niekoho, uškodiť niekomu: choroba mu dodala; Tá noc mi dodala. [J. Váh]; Iste mu aj strach dodal. [V. Mináč]
nedok. k 1 – 5dodávať


dodávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo/čoho) ▶ pridávať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., a tým kompletizovať: d. do textu pripomienky redaktorov; d. do jedla bylinky
2. (čo; ø) ▶ hovoriť na doplnenie, vysvetlenie a pod.: ešte dodávam dve vety na ospravedlnenie; Alebo idú do kláštora, - dodáva lakonicky Viktor. [J. Gregorec]
3. (čo) ▶ dopravovať (niečo objednané) na určené miesto: d. mliečne výrobky; zeleninu nám dodávajú pestovatelia; nepriaznivá situácia v dodávaní vody
4. (komu, čomu čo) ▶ dávať, poskytovať ako pomoc: d. telu kalórie; mladým dodával dobré rady
5. (komu, čomu čo/čoho) ▶ pridávaním vlastnosti al. zvyšovaním jej intenzity, rozsahu meniť al. obmieňať pôvodný charakter niečoho, niekoho; syn. pridávať: d. svedectvu vierohodnosť; d. slovám vážnosť; to mi dodáva odvahu; pochvala mi dodáva sebadôveru; To ma posilňovalo a dodávalo mi optimizmu. [P. Bunčák]
dok.dodať

-dať/219218 1.88: verbá inf. dok. 124650 povedať/64690 vydať/6900 odpovedať/6819 podať/5804 predať/5167 vzdať/4898 požiadať/4878 dodať/4232 odovzdať/3882 pridať/3284 usporiadať/1812 vyhľadať/1402 vypovedať/1207 (63/9675)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť • dopraviťpriviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštudodaťprisunúť: dodali, prisunuli nové strojevoviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvorasubšt. dolifrovať • podovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)

2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať) • importovaťpriviezť: dovezené, importované, privezené počítačeprepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinkypodovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)


odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívaniaexpr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomudodať: Kto vám dodal informácie?poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretouudeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolkuumožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzitekniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiťdať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiťdohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiťdodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávaťpopripájaťpoprikladaťpodokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dodať, -á, -ajú nedok.

1. obch. (čo komu, kam) zásobiť niekoho niečím, doviezť, dopraviť niečo (obyč. tovar) na určené miesto: d. tovar, suroviny, obilie; d. mäso na kontingent;

2. zried. (komu čo) dať, poskytnúť: Zem pomladí sa každej jari a dodá mu (človeku) náruč darov. (Kuk.)

3. (komu, čomu čoho i čo) dať, poskytnúť; pridať (obyč. o nehmotných vlastnostiach): d. niekomu sily, odhodlanosti, vôle, chuti, nádeje, istoty; d. niečomu hodnovernosti; d. niekomu elán;

4. (čo i bezpredm.) doložiť, pripojiť na doplnenie zmyslu, celku (najmä v reči): Nateraz stačí o jeho minulosti dodať len niekoľko slov. (Fr. Kráľ) „Drevo aby ste mi nerozhádzali“ dodal s hrozbou. (Kuk.)

5. hovor. (komu) zhoršiť položenie niekoho, doraziť, zničiť niekoho: choroba mu dodala;

nedok. k 1-4 dodávať, -a, -ajú

dodať dok.
1. csl doviezť, dopraviť: Ešče nedodali tovar do sklepu (Kameňany REV); Dala si konope s Peštu dodat (Bošáca TRČ)
2. csl poskytnúť, dať: Potom si dodajú guráž a idú ge chlívu tahat svinu (Hlohovec); Vipil sebe, ta toto mu dodalo odvahi (Dl. Lúka BAR)
F. dodal mu prútom chuci (Bošáca TRČ) - bitkou ho donútil
3. csl doložiť, pripojiť slovami, povedať: Muožen dodaťi, tí nám f chľieve ňigda ňeboľi (Kokava n. Rim. RS); A já son dodala len tolko, že k nín tag lachko neprindem (Brestovany TRN); A nakoňedz eśči dodal, že ňechce z ňim ňidž mac (Dl. Lúka BAR)
4. csl priťažiť, spôsobiť niečo zlé: Ešte mu aj tá choroba dodala (Rozložná ROŽ); Ale mi dodal, uš som calkom hín s toho (Gem. Milhosť REV); Ten ohen nán dodal, šecko zhorelo (Brestovany TRN); Toto trapeňe mu barz dodalo, co tak skoro umar (Dl. Lúka BAR)


dodať sa dok. jzsl dostať sa, dôjsť: Nemóhli sa dodad nijako domóv (Lukáčovce HLO); Ščaslivo son sa tan dodala, šag atresu som mala (Báhoň MOD)

dodať dk
1. komu čo, čoho doložiť, poskytnúť, pridať: na ten dom dodal fl 3 (P. ĽUPČA 1540); neni lekáre, by mi dodal lektváre (ASL 1603-04); esste gemu dodal tatik dwa wolj (BYSTRIČKA 1615); k wižiweny nisst dodaty nyemuohol (VELIČNÁ 1724)
2. komu čo/čoho, čo k čomu (o nehmotných veciach) poskytnúť, pridať: žiaľu jej (mamke) dodajte (RL 15. st); (Zajac Ondra) jinym smelosti dodal (OZDÍN 1754 DPB); k tomu (k chorobe) passa neywětssu prjčinu dodala (ŠkD 1775)
3. komu čo doručiť (obyč. list, listinu): gleythy mi tepruow dnes gsu dodany (ORAVA 1539); lyst bude dodan do Sstiawnitcze (D. STRHÁRE 1600); (list) pani a patroncze milostiweg k dodany (PRUSKÉ 1714)
4. doviezť, dopraviť (materiál, potraviny ap.) na určené miesto: drewa ku budowany dodaty (s. l. 1552 E); odeslal ke mne stribro, abich Wasseg Welkomoznosti dodal (MALŽENICE 1619); toto (potraviny a i.) se gesste nedodalo (ŽILINA 1713)
5. odviesť, odovzdať (peniaze, tovar ap.): fl 2 na prwssy termin nedodal (ŽILINA 1691); čo richtár nabraného od ludi i nedodateho ma (BOŠÁCA 1730-31); dodávať ndk k 1: kdo mu strowj dodawal (BLATNICA 1581); k 2: k dobrym rečem rady dodawag (AgS 1708); strach sylu dodáwa (GV 1755); k 4: k nam se gich (slivák) po ridku dodawa (MT 17. st); aby se pilne woda (pri požiari) dodawala (KLÁŠTOR p. Z. 1725); k 5: (peniaze) na zamek dodavati dlužni jsu (ORAVA 1625 U2)

dodať dodať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a bez súvisu dodal et sans lien ajouta
dodal, aby ich ohromil ajouta pour les émerveiller
milý priateľ, dodal inžinier mon cher ami, ajouta l'ingénieur
môj verný, dodal kazateľ mon fidèle, ajouta l'elder
pane, a musím dodať monsieur, et je dois ajouter
pán gróf, dodal lesník monsieur le comte, ajouta le forestier
vo vrecku, a dodal dans sa poche, et ajouta
vy, môj verný, dodal vous, mon fidèle, ajouta
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu