dodať dok.
1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla
2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l; d. len pár slov; treba d., že ...
3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál
4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie
5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť
6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la
□ d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;
nedok. dodávať -a
dodať, -á, -ajú nedok.
1. obch. (čo komu, kam) zásobiť niekoho niečím, doviezť, dopraviť niečo (obyč. tovar) na určené miesto: d. tovar, suroviny, obilie; d. mäso na kontingent;
2. zried. (komu čo) dať, poskytnúť: Zem pomladí sa každej jari a dodá mu (človeku) náruč darov. (Kuk.)
3. (komu, čomu čoho i čo) dať, poskytnúť; pridať (obyč. o nehmotných vlastnostiach): d. niekomu sily, odhodlanosti, vôle, chuti, nádeje, istoty; d. niečomu hodnovernosti; d. niekomu elán;
4. (čo i bezpredm.) doložiť, pripojiť na doplnenie zmyslu, celku (najmä v reči): Nateraz stačí o jeho minulosti dodať len niekoľko slov. (Fr. Kráľ) „Drevo aby ste mi nerozhádzali“ dodal s hrozbou. (Kuk.)
5. hovor. (komu) zhoršiť položenie niekoho, doraziť, zničiť niekoho: choroba mu dodala;
nedok. k 1-4 dodávať, -a, -ajú
dodávať p. dodať