Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dobyť -je -jú -by! dok.

1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)

2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;

nedok. dobýjať, dobývať2 -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

nedok. dobýjať sa, dobývať sa2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobyť ‑je ‑jú ‑by! dok. (získať); dobyť sa (dostať sa)

dobyť -byje -byjú doby! -byl -byjúc -bytý -bytie dok.


dobyť sa -byje sa -byjú sa doby sa! -byl sa -byjúc sa -bytie sa dok.

dobýjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo) ▶ získavať, zaberať niečo násilím, zmocňovať sa niečoho vojensky, bojom: d. opevnenie, kaštieľ, cudzie územie; Vežičku oddrapil za povstania delostrelecký granát, keď naši dobýjali vilu Rózu. [P. Štrelinger]
2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosahovať, objavovať, niekoho, niečo získavať: d. nové pevniny, vesmír; d. víťazstvo a úspech; dobýjanie a upevňovanie mocenských pozícií; dobýjanie hrdého dievčaťa; Spartak vyhral len preto, lebo bol odvážnejší a prejavil väčšiu túžbu dobýjať bránu súpera a strieľať góly. [Vč 1981]
dok.dobyť


dobýjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. (kam; ø) ▶ s násilím vnikať, snažiť sa dostať obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa do chalupy, do dvora; d. sa do mesta; d. sa dverami aj oknami; d. sa pakľúčom do izby; Pani Plačková o technických ťažkostiach s koňom nevedela, počula len, že sa jej do bytu dobýja opitý vojak. [P. Vilikovský]; Vystierala ruky a dobýjala sa k nemu, ale on ju nepripustil k sebe. [M. Urban]; pren. d. sa do priaznedok.dobyť sa


dobyť -byje -byjú -by! -byl -byjúc -bytý -bytie dok. 1. (čo) ▶ získať, zabrať niečo násilím, zmocniť sa niečoho vojensky, bojom: d. obec, hrad; d. loď s pokladom; dobyté mesto; Už to bolo dvesto rokov, čo parížsky ľud dobyl väznicu Bastilu, symbol despotizmu francúzskeho feudalizmu. [NP 1989]
2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosiahnuť, objaviť; niekoho, niečo získať: d. víťazstvo, politickú moc, úspech, slávu; d. európske striebro; dobytá trofej; Nechápal svojich priateľov materialistov, ktorí chodili s dievčaťom len dotiaľ, kým ho nedobyli. [Ľ. Zúbek]
nedok.dobýjať, dobývať


dobyť sa -byje sa -byjú sa -by sa! -byl sa -byjúc sa -bytie sa dok. (kam; ø) ▶ s násilím vniknúť, dostať sa obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa dverami aj oknami; V najhoršom zamkne v kúpeľni obidvoje dverí, a kým sa ta dobyjú, pokúsi sa vyskočiť oknom do záhrady. [P. Hajdúk]nedok.dobýjať sa, dobývať sa


dobývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. kniž. (kam) ▶ dostávať sa niekam násilím, vynucovať si prístup niekam, dobýjať sa: d. sa do domu, do hradudok.dobyť sa


dobývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ ťažiť, dolovať nejaký nerast: d. soľ, diamanty, uhlie, rudu; d. zbíjacími kladivami
2. kniž. (čo) ▶ zmocňovať sa niečoho bojom; získavať niečo násilím: d. veľké mestá; d. cudzie kraje
3. kniž. (čo) ▶ s veľkým úsilím, s veľkou námahou niečo dosahovať, objavovať, získavať niekoho, niečo: d. vesmír; d. pri každom predstavení hľadisko; d. ženy; d. svojou krásou srdcia mužov; d. stratené pozície
dok. k 2, 3dobyť

-byť/238463: verbá inf. dok. 964 dobyť/712 vydobyť/252

-yť/247422 26.17: verbá inf. dok. 8815 skr/1560 zakr/1439 um/1134 ukr/1112 pokr/980 dob/712 odkr/422 prekr/265 vydob/252 zm/232 prikr/204 vykr/191 vyr/101 (13/211)

dobyť p. zmocniť sa 1


vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosťzískaťdosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozíciedomôcť sa: napokon sa domohol slávyvynútiťvymôcťhovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postaveniehovor. expr.: vybehaťvydupkať: všetko si vie vydupkaťdobyťzmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobýjať sa, -a, -ajú nedok. (do čoho) snažiť sa vniknúť, natískať sa niekam; vynucovať si prístup, vnikať niekam násilím, dobývať sa: ktosi sa dobýja do domu; pren. Rafinovane sa dobýjal do priazne Kristy. (Urb.);

dok. dobyť sa

|| dobýjať zastar. (čo) dobývať (vojensky): dobýjať Viedeň (Kal.);

dok. dobyť


dobyť, -byje, -byjú dok. (čo)

1. zmocniť sa niečoho vojensky, bojom, mocou zabrať niečo: d. pevnosť, hrad, mesto útokom; dobytie Bastily; dobyté pozície;

2. nadobudnúť, dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, získať namáhavou prácou, bojom al. násilím: d. svet, moc, víťazstvo, slobodu

|| dobyť sa

1. (kam, odkiaľ) dostať sa s námahou: Nuž ale či sa dobyjem na čistý vzduch? (Vaj.)

2. zastar. (čoho) vynútiť si niečo: Chlebík, podporovaný Katarínkou, dobyl sa termínu svadby. (Vaj.)

dobyť dok. s námahou niečo dosiahnuť, získať: Na ňim ňemohľi tote dzeci slova dobic (Sokoľ KOŠ)

dobyť dk
1. dobyť (si) koho, čoho nadobudnúť, získať, dosiahnuť: take su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); czozkoli dobude, mnoho nebo malo (BRATISLAVA 1515 SČL); dobil sobe meskeho prawa (KREMNICA 1697) stal sa mešťanom; Kristus sluge otcem, ze nas sebe dobil (SS 18. st)
2. čo zmocniť sa niečoho bojom, vojensky obsadiť, zaujať: ktoz geden druhemv zamek dobude bez prawa (ŽK 1473); tridceti tisíc velmi tuze hnali, by Sigoť dobyli (HP 1566); v krátkem času jsou Gýmeš dobyli (ASL 1678/ 1756); zaugati mesto, dobiti (KS 1763); dobýjať, dobývať ndk
1. k 1: swewolnye na panu neprziezny dobywati chczete (PLAVEČ 1453); rukáma swýma telesne žiwnosti mohli sobe dobjwati (SC 17. st); čehož my, kdy potreby bilo, dobiwaly ruce tito (Le 1730);
x. pren sami sobě zatracenij dobýwagij (BK 1581) dostávajú sa doň
2. k 2: Zandr tahel z panem Zelenu Horu obehnat a dobywat (ŽK 1453); kurucom, ktery pryssly Krupynu dobywat (KRUPINA 1706); Tokaj oblehli, tak ho mocne dobýjali (ASL 18. st)
3. na koho i bezpredm. útočiť, napádať: Turci k ňemu šturmovali, na Škodného dobývali (HP 1596); Turek podliahel k Nowim Zamkom a dobjwa sylne (ORLOVÉ 1633)
4. čo vymáhať: tobie dawam rolu swu, kterzuz Stanislaw drzi moczu, zeby gy dobywal (ŽK 1454); swe wecy prostredkem prawa dobiwaty nemusel (PUKANEC 1767)
5. koho čím získavať niekoho morálnym pôsobením: dábel zlým pokussenjm dobywal ho (WP 1768); Pane, dobywag tych, ktery bogugu naproty mňe (BlR 18. st)
6. na koho naliehať, doliehať: Žide chteli Pawla slysseti, by mu obstat učinili a težssy na neho dobialj (SP 1696)
7. ťažiť, dolovať; vyťahovať: rudu dobiwaty (BOCA 1600); bohaté doly anebo baně, z nichžto se kowy dobýwagj a wykopáwagj (LZ 1775);
x. pren eviscero: dobýwám strew, wytahugi strewa (WU 1750); s posswy wytahugem, dobýwám meč; z hrdla dobjwám (KS 1763) vyberám von; dobývať sa, dobýjať sa ndk
1. kam vynucovať si prístup niekam, vnikať niekam násilím: ssly mymo mne dwa lyde a rozprawely sy takto: Ale iako se ony dobygegy na nass chotar (RAKOĽUBY 1577); tlukl a dobiwal se na ty dwerze (SKALICA 1675)
2. práv na čo, do čoho uplatňovať nárok na niečo, nárokovať si: ani pritel a niktery strany ma se na ni (lúku) dobywatt (RUŽOMBEROK 1567); na kterichžto mystech sem ga dobitky pasawala a žadny my neprekažal, any se Opatowanie na to nedobigaly (P. LEHOTA 1641); na winohrad se dobiwa (ALEKŠINCE 1694); castku, do ktereg sa sestri moge dobiwagu (HRABOVKA 1726)
3. do čoho prenikať: wlchkost se do chleba dobiwagjcu (PR 18. st)


dobývať, dobývať sa p. dobyť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dobyl polovicu známeho sveta conquit la moitié du monde connu

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu