Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dobyť -je -jú -by! dok.

1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)

2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;

nedok. dobýjať, dobývať2 -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

nedok. dobýjať sa, dobývať sa2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobyť ‑je ‑jú ‑by! dok. (získať); dobyť sa (dostať sa)

dobýjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo) ▶ získavať, zaberať niečo násilím, zmocňovať sa niečoho vojensky, bojom: d. opevnenie, kaštieľ, cudzie územie; Vežičku oddrapil za povstania delostrelecký granát, keď naši dobýjali vilu Rózu. [P. Štrelinger]
2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosahovať, objavovať, niekoho, niečo získavať: d. nové pevniny, vesmír; d. víťazstvo a úspech; dobýjanie a upevňovanie mocenských pozícií; dobýjanie hrdého dievčaťa; Spartak vyhral len preto, lebo bol odvážnejší a prejavil väčšiu túžbu dobýjať bránu súpera a strieľať góly. [Vč 1981]
dok.dobyť


dobýjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. (kam; ø) ▶ s násilím vnikať, snažiť sa dostať obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa do chalupy, do dvora; d. sa do mesta; d. sa dverami aj oknami; d. sa pakľúčom do izby; Pani Plačková o technických ťažkostiach s koňom nevedela, počula len, že sa jej do bytu dobýja opitý vojak. [P. Vilikovský]; Vystierala ruky a dobýjala sa k nemu, ale on ju nepripustil k sebe. [M. Urban]; pren. d. sa do priaznedok.dobyť sa


dobyť -byje -byjú -by! -byl -byjúc -bytý -bytie dok. 1. (čo) ▶ získať, zabrať niečo násilím, zmocniť sa niečoho vojensky, bojom: d. obec, hrad; d. loď s pokladom; dobyté mesto; Už to bolo dvesto rokov, čo parížsky ľud dobyl väznicu Bastilu, symbol despotizmu francúzskeho feudalizmu. [NP 1989]
2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosiahnuť, objaviť; niekoho, niečo získať: d. víťazstvo, politickú moc, úspech, slávu; d. európske striebro; dobytá trofej; Nechápal svojich priateľov materialistov, ktorí chodili s dievčaťom len dotiaľ, kým ho nedobyli. [Ľ. Zúbek]
nedok.dobýjať, dobývať


dobyť sa -byje sa -byjú sa -by sa! -byl sa -byjúc sa -bytie sa dok. (kam; ø) ▶ s násilím vniknúť, dostať sa obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa dverami aj oknami; V najhoršom zamkne v kúpeľni obidvoje dverí, a kým sa ta dobyjú, pokúsi sa vyskočiť oknom do záhrady. [P. Hajdúk]nedok.dobýjať sa, dobývať sa


dobývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. kniž. (kam) ▶ dostávať sa niekam násilím, vynucovať si prístup niekam, dobýjať sa: d. sa do domu, do hradudok.dobyť sa


dobývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ ťažiť, dolovať nejaký nerast: d. soľ, diamanty, uhlie, rudu; d. zbíjacími kladivami
2. kniž. (čo) ▶ zmocňovať sa niečoho bojom; získavať niečo násilím: d. veľké mestá; d. cudzie kraje
3. kniž. (čo) ▶ s veľkým úsilím, s veľkou námahou niečo dosahovať, objavovať, získavať niekoho, niečo: d. vesmír; d. pri každom predstavení hľadisko; d. ženy; d. svojou krásou srdcia mužov; d. stratené pozície
dok. k 2, 3dobyť

dobyť p. zmocniť sa 1


vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosťzískaťdosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozíciedomôcť sa: napokon sa domohol slávyvynútiťvymôcťhovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postaveniehovor. expr.: vybehaťvydupkať: všetko si vie vydupkaťdobyťzmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobýjať sa, -a, -ajú nedok. (do čoho) snažiť sa vniknúť, natískať sa niekam; vynucovať si prístup, vnikať niekam násilím, dobývať sa: ktosi sa dobýja do domu; pren. Rafinovane sa dobýjal do priazne Kristy. (Urb.);

dok. dobyť sa

|| dobýjať zastar. (čo) dobývať (vojensky): dobýjať Viedeň (Kal.);

dok. dobyť


dobyť, -byje, -byjú dok. (čo)

1. zmocniť sa niečoho vojensky, bojom, mocou zabrať niečo: d. pevnosť, hrad, mesto útokom; dobytie Bastily; dobyté pozície;

2. nadobudnúť, dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, získať namáhavou prácou, bojom al. násilím: d. svet, moc, víťazstvo, slobodu

|| dobyť sa

1. (kam, odkiaľ) dostať sa s námahou: Nuž ale či sa dobyjem na čistý vzduch? (Vaj.)

2. zastar. (čoho) vynútiť si niečo: Chlebík, podporovaný Katarínkou, dobyl sa termínu svadby. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

dobyť dokonavé sloveso
(ja) dobyjem VKdsa+; (ty) dobyješ VKdsb+; (on, ona, ono) dobyje VKdsc+; (my) dobyjeme VKdpa+; (vy) dobyjete VKdpb+; (oni, ony) dobyjú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dobyl VLdsam+; (ona) dobyla VLdsaf+; (ono) dobylo VLdsan+; (oni, ony) dobyli VLdpah+;
(ty) doby! VMdsb+; (my) dobyme! VMdpa+; (vy) dobyte! VMdpb+;
(nejako) dobyjúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor