dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi; d-é členstvo, d-á disciplína;
dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;
dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i
dobrovoľne prísl. ▶ bez donútenia, z vlastnej vôle: pracovať d.; odísť d.; d. vstúpiť do boja; d. sa vrátiť; d. podstúpiť smrť; d. sa vzdať; d. ustúpiť; d. si vybrať svoj údel; d. nasilu počúvať nudné prejavy; Ani ja vás nepoznám, no ako hovorím, prišiel som sem dobrovoľne. [V. Šikula]; Ľudia by od samého šťastia začali páchať nejaké hriechy alebo by sa dobrovoľne zastrelili. [D. Mitana]
dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkcie • podobrotky • podobrom • podobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejde • nenútene • nevynútene
porov. aj dobrovoľný
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
dobrovoľný príd.
1. vykonávaný z vlastnej vôle, bez prinútenia, nenútený (op. nútený, povinný): d. sľub, d-á práca, d-á disciplína, d-á dohoda; d-é členstvo; d-á vojenská služba;
2. vykonávajúci niečo z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia: d. darca krvi, d. požiarny sbor; d-á sestra ošetrovateľka;
dobrovoľne prísl. bez prinútenia, nenútene: d. odpracované hodiny, zrieknuť sa niečoho d., poddať sa d.;
dobrovoľnosť, -ti ž. konanie z vlastnej vôle