Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;

dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;

dobromyseľnosť -i ž.

dobromyseľnosť -ti ž. ▶ priaznivá naklonenosť niekomu; vlastnosť toho, kto je niekomu priaznivo naklonený; dobrá vôľa; syn. dobrodušnosť, žičlivosť; op. zlomyseľnosť: Uspokojený som vyšiel od šéfa a v duchu som mu ďakoval za dobromyseľnosť. [J. C. Hronský]

dobromyseľný príd. dobroprajný, dobrácky, dobrodušný (op. zlomyseľný): d. človek, d. žart, d. úsmev, d-á povaha, d-é upozornenie;

dobromyseľne prísl.: povedať niečo d., d. sa zasmiať, d. žartovať;

dobromyseľnosť, -ti ž.

(jedna) dobromyseľnosť; (bez) dobromyseľnosti; (k) dobromyseľnosti; (vidím) dobromyseľnosť; (ó) dobromyseľnosť!; (o) dobromyseľnosti; (s) dobromyseľnosťou;

(dve) dobromyseľnosti; (bez) dobromyseľností; (k) dobromyseľnostiam; (vidím) dobromyseľnosti; (ó) dobromyseľnosti!; (o) dobromyseľnostiach; (s) dobromyseľnosťami;