dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.; preukazovať d.
dobrodenie -ia -ní s. ▶ konanie dobra; prejav dobra, dobrého, láskavého správania; dobrý skutok: duševné d.; d. človeka; preukazovať d.; urobiť veľké d.; prosiť o d.; Kto zmení dobrodenie na kliatbu a pohromu, musí za to pykať. [J. Lenčo]; Nemal som ani možnosť poďakovať sa dozorcovi za dobrodenia, ktorých sa mi od neho dostalo. [F. Zvarík]; Cenili si dobrodenia teplých krajín, čoho výrazom bolo svätenie sviatku slnovratu. [Vč 1990]
blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospech • dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro • zdar • osoh • úžitok • dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti • expr. choseň
2. p. pôžitok, šťastie 1
dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť
dobrodenie p. dobro, blaho 1
dobrodenie, -ia str. dobrý skutok, láskavosť; dobro, prospech, úžitok: poskytovať, preukazovať d., byť účastným d-ia; poďakovať sa za všetko d-ie
(jedno) dobrodenie; (bez) dobrodenia; (k) dobrodeniu; (vidím) dobrodenie; (ó) dobrodenie!; (o) dobrodení; (s) dobrodením;
(tri) dobrodenia; (bez) dobrodení; (k) dobrodeniam; (vidím) dobrodenia; (ó) dobrodenia!; (o) dobrodeniach; (s) dobrodeniami;