dobré -rého s. ▶ to, čo je prospešné, osožné ľuďom; čo je v súlade s ľudskosťou, s mravnými hodnotami; syn. blaho, dobro, dobrodenie; op. zlé: poznať dobré aj zlé; odlíšiť dobré od zlého □ všetko dobré želanie; po dobrom s porozumením, ohľaduplne: s ním treba po dobrom; po dobrom u nich nič nedosiahneš; s dobrým v dobrej vôli, s úprimným úmyslom: chodiť, prichádzať s dobrým; v dobrom pekne, ohľaduplne: spomínal ťa len v dobrom; rozišli sa v dobrom ◘ fraz. byť spolu v dobrom i v zlom za každých okolností; do tretice všetko dobré na tretí pokus sa to podarí; keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom; neveštiť nič dobré/dobrého okolnosti nenaznačujú priaznivý vývoj; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nemá dobré úmysly; všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne ◘ parem. dobrého veľa nebýva; dobré sa chváli samo; kto s dobrým chodí, miesto pri stole mu patrí; neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým; za dobré nečakaj dobré
dobreže, pís. i dobre že čast. 1. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div, divže: Rozbehli sa ľudia na všetky strany, poprezerali všetky kúty, dobreže v myšacích dierach nehľadali. [ľudová rozprávka]; Krásne sa chumelí, opakujem a dobreže sa netľapkám dlaňami. [Š. Žáry]; Ten deň dobreže nedostal od radosti infarkt. [P. Jaroš]
2. ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. div nie, divže nie: dejiny svojho mesta poznal dobreže nie naspamäť; Obviňoval sa z ľahtikárstva, dobre že nie z nemravnosti, ale nemohol si pomôcť. [I. Kšiňan]
dobre1 prísl. 1. 2. st. lepšie ▶ vyjadrenie kladného hodnotenia deja al. stavu, správne, primerane, ako treba; op. zle: d. zachované kamenné zvyšky; d. mienené upozornenie; d. vyvinuté končatiny; d. premyslený plán; d. vychované deti; d. sa rozhodnúť; d. stavaný muž; čertovsky d. veľmi; d. hovoriť po taliansky; d. poradiť niekomu; d. hrať na husliach, kresliť, tancovať, učiť sa; d. spať; d. vyzerať; d. si pamätať; d. sa osvedčiť; d. počuť; d. sa umiestniť na súťaži; d. sa stravovať; d. si premyslieť niečo; d. platená práca; d. zarábať; d. si všimnúť; z okna je d. vidieť zreteľne; lepšie sa prizrieť; kritika vyznela d.; d. obísť, dopadnúť; to sa d. neskončí; cítiť sa d.; d. vychádzať s niekým; topánka d. sadla mala primeranú, presnú veľkosť; byť d. oblečený a) vkusne b) v drahých, kvalitných šatách c) teplo; d. si žiť a) v blahobyte, v hojnosti b) v zhode, bez konfliktov; ísť d. a) fungovať b) správnym smerom c) (o činnosti) dariť sa; d. prísť niekam a) vhod, v správny čas b) bez nehody; d. sa mu darí/vodí; má sa d. a) je v duševnej a fyzickej pohode b) žije v materiálnom dostatku; je mu d.; už je d.; bude d.; d., že si prišiel; d., že ťa vidím; Najprv si obzrel dom, lepšie povedané, to, čo kedysi bolo domom. [K. Lazarová]; Ty dobre spravíš, keď zmizneš. [F. Hečko] najlepšie v danej situácii; Možno by bolo najlepšie, keby ste si vy svoje veci usporiadali sama. [A. Bednár] □ maj/majte sa dobre želanie pri lúčení
2. ▶ vyjadrenie náležitej miery deja al. stavu, veľmi, poriadne: d. sa nasmiať; d. skríknuť; d. si povystierať nohy; d. si vypiť požiť viac alkoholu; ani d. nevie, čo chce jasne, presne; je d. známy mnohí ho poznajú □ dobre vyše (niečoho) oveľa viac ako: dobre vyše roka; dobre vyše tridsať stupňov
3. so záporom a obyč. s časticou ešte al. ani ▶ vyjadruje, že dej sa ešte nedokončil a už sa stalo niečo iné; syn. poriadne, riadne: Ani sme ústa dobre od obeda neutreli, už za domom pokrikovali šarvanci. [Ľ. Bešeňovský]; Ešte sme ani oči dobre neotvorili, už sme na mater volali. [M. Jančová]; Ešte dobre nesedel, keď zachytil zvuk mäkkej horniačtiny. [A. Lacková-Zora]
4. (komu) i s neurčitkom v kladných vetách ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: d. sa mu hovorí; Dobre im dávať, keď majú. [M. Urban]
◘ fraz. byť dobre zapísaný u niekoho keď má niekto o niekom dobrú mienku; dobre by to prišlo vhod; dobre máš súhlas s konaním; dobre mu tak! konštatovanie, keď sa niekomu prihodí niečo zlé, čo si zaslúžil; dobre mu to padlo bol tomu rád; dobre sa držať al. dobre si stáť darí sa, sú dobré výsledky; dobre si urobil v danej situácii to najprimeranejšie; iron. dobre vyzeráme vykonali sme niečo neprimerané; dobre živený ktorý má silnejšiu postavu, plnoštíhly; niekomu je dobre pri/na srdci/na duši je v psychickej, fyzickej pohode; je na tom dobre darí sa mu; myslí to dobre al. chce len dobre nemá zlé úmysly; skrátka a dobre v úvode výpovede ako znak zhrnutia jestvujúcej situácie, diskusie, problému a pod. (obsahuje odtienok autoritatívnosti, nepripustenia ďalšej diskusie); to mu nerobí dobre neprospieva mu to, nie je to pre neho vhodné ◘ parem. kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí; kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie; nová metla dobre metie; všade dobre, doma najlepšie; o mŕtvom len dobre
dobre2 čast. 1. ▶ vyjadruje súhlas: potom príď za nami! - dobre; Ak si myslíš, že by som aj na to stačila, dobre. [A. Bednár]
2. obyč. na konci vety ▶ vyjadruje doplňujúcu otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď, reakciu; syn. áno, však: príďte čo najskôr, dobre?; stretneme sa zajtra, dobre?
3. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div(že): rehúňal sa, d. sa nezadusil; pre krémeš sa d. nepobijú; Mama ma priviedla do školy a ja som dobre triedu nevytopila slzami. [K. Horák]; Schmatla obálku a vychytila sa s ňou utekať, dobre si nohy nezlámala. [I. Kšiňan]
lepšie prísl. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobre: l. platené miesto; už sa cítim l.; ženy znášajú neúspech l. ako muži; bolo by l., keby ste odišli; chcel by som ťa l. spoznať; aby ste l. pochopili, o čo ide, uvediem príklad; vedel som, l. povedané, tušil, do čoho idem
2. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje pocity (zvýšenej) pohody, spokojnosti: doma mi je lepšie samému; nebolo by vám lepšie vonku?
◘ fraz. lepšie povedané vyjadrené iným slovom, výrazom, obyč. neočakávaným v danom spojení, ale výstižnejším ◘ parem. [je] lepšie raz vidieť ako stokrát počuť treba sa presvedčiť; lepšie podobrotky ako pozlotky; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať; lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť
najlepšie2 prísl. 3. st. k ▶ ↗ dobre1: vedieť niečo n. zo všetkých; postarať sa o pacienta čo n.; ako n. obstáť na pohovore?; chodí n. oblečená, pripravená; n. si rozumie s bratom; n. sa cíti v sukni rada nosí sukne; n. urobíš, keď poslúchneš; nemá sa (práve) n. má sa zle, nedarí sa mu; nezachoval sa n. najvhodnejšie ◘ parem. kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie netreba sa tešiť predčasne; všade dobre, [ale] doma najlepšie; zakázané ovocie najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje