Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobre

I. lepšie prísl.

1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.; d. pracovať; d. počuť; d. vyrátať; d. pristupovať k deťom; byť d. naladený; d. sa spriateliť s niekým; d. sa zamestnať; d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo; d. si vypiť; d. dlho čakať

2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.

3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady

4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal

● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru; d. mu to padlo bol tomu rád; d. mu to robí priaznivo účinkuje; d. mu tak! výraz škodoradosti; d. máš! výraz súhlasu; iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie

II. čast.

1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.; d., povedal

2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral; bol by vyliezol d. že nie na strechu

---

dobré lepšie s.

1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé; všetko d., všetko najlepšie! želania

2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om; spomínať v d-om

● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý; keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky; d. sa samo chváli

dobré ‑ého s.

---

dobre prísl. i čast.

---

---

---

---

---

---

---

dobré, -ého str.

1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;

2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť; čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)

● to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebe — možno porobenina; s dobrým to nebude. (Kuk.)

---

dobre

I. prísl. (2. st. lepšie)

1. vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu, dokonale, znamenite, výborne, správne, primerane, ako sa patrí; priaznivo, výhodne: d. písať na stroji, d. hovoriť po rusky; d. organizovať prácu, d. sa učiť; d. vyzerať; d. počuť, vidieť; d. spať; d. kúpiť, predať výhodne; d. dôjsť niekam a) vhod, b) na správne miesto; d. radiť niekomu; d. žiť a) v hojnosti, b) v zhode; má sa d., d. sa mu vodí; d. oblečený človek a) v šatách z kvalitnej látky, b) vkusne; d. vychovaný človek zdvorilý, pozorný, slušný; Všade dobre, doma najlepšie. (prísl.)

● d. mu to padlo lahodilo mu to; je mu d. (na duši) príjemne; d. mu to robí je mu to príjemné; už mu je d. vyzdravel; d. sa cíti a) príjemne (napr. doma, v spoločnosti ap.), b) je zdravý; nie je mu d. zle sa cíti; majte sa d.! pozdrav pri odchode; d. mu tak tak mu treba; d. máš! prisviedčanie; hovor. iron. d. vyzeráme o nepríjemnej, zlej situácii;

2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu, v náležitej miere, primerane, dokonale, značne, veľmi: d. sa vyznať v niečom; d. sa pamätať na niečo; d. si niečo premyslieť dôkladne; d. zaplatiť za niečo; d. sa najesť, napiť, vyspať; d. uviazať niečo pevne; d. živený človek;

3. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

4. (s neurč. v kladných vetách) v úlohe prísudku vyjadruje, že dej (vyslovený v neurčitku) sa uskutočňuje v priaznivých okolnostiach (= ľahko): Dobre im dávať, keď majú. (Urb.); dobre ti je hovoriť tebe sa ľahko hovorí;

5. (s neurč. al. so spoj. ak, keby, keď; len s bud. časom a podm. spôsobom slovesa byť) v úlohe prísudku vyjadruje potrebu, nutnosť al. vhodnosť vykonať dej (= treba, hodí sa): d. bude urobiť poriadok; d. bude menej hovoriť a viac pracovať; d. by bolo napísať domov; d. bude, ak sa dohovoríme; d. by bolo, keby si sa čím skorej vrátil;

6. v úlohe jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, pritákavanie (= áno, hej, súhlasím): Dobre, rozmyslím si to! (Ráz.)

II. čast. (v spojení so záporným slovesom) vyjadruje, že príslušný dej temer nastal (= skoro, temer s kladným slovesom): Srdce trepoce sa jej divo, dobre nevyskočí. (Tim.) Financi lietali po dedinách, dobre si kolená nezodrali. (Urb.) Ide z povaly, dobre sa tie schody pod ním nezlámu. (Ráz.)

dobré podstatné meno, stredný rod

(jedno) dobré; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrom; (s) dobrým;

---

dobro podstatné meno, stredný rod

(jedno) dobro; (bez) dobra; (k) dobru; (vidím) dobro; (ó) dobro!; (o) dobre; (s) dobrom;

(tri) dobrá; (bez) dobier; (k) dobrám; (vidím) dobrá; (ó) dobrá!; (o) dobrách; (s) dobrami;

---

dobrý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrého; (ó) dobrý!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(traja) dobrí; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobrých; (ó) dobrí!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšieho; (ó) lepší!; (o) lepšom; (s) lepším;

(štyria) lepší; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepších; (ó) lepší!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšieho; (hej) najlepší!; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(traja) najlepší; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepších; (hej) najlepší!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

mužský rod, neživotné

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrý; (ó) dobrý!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepší; (ó) lepší!; (o) lepšom; (s) lepším;

(dva) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepší; (hej) najlepší!; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(tri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

ženský rod

(jedna) dobrá; (bez) dobrej; (k) dobrej; (vidím) dobrú; (ó) dobrá!; (o) dobrej; (s) dobrou;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jedna) lepšia; (bez) lepšej; (k) lepšej; (vidím) lepšiu; (ó) lepšiu!; (o) lepšej; (s) lepšou;

(dve) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jedna) najlepšia; (bez) najlepšej; (k) najlepšej; (vidím) najlepšiu; (hej) najlepšiu!; (o) najlepšej; (s) najlepšou;

(štyri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

stredný rod

(jedno) dobré; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(dve) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jedno) lepšie; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepšom; (s) lepším;

(dve) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jedno) najlepšie; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(dve) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

dobre_1 dobre_2 dobre_3 dobre_4 dobre_5 dobre_6 dobre_7 dobře

1166 Kvakovce VT/PV zemplín. 1966 pričl. o. Dobrá nad Ondavou, Trepec.
1808 Kvakócz, Kwakowce, 1863–1902 Kvakóc, 1907–1913 Nagykőpatak, 1920– Kvakovce
Dobrá nad Ondavou: 1773 Dobra, Dobre, 1786, 1808, 1863–1873 Dobra, 1877 Zempléndobra, 1882–1913 Nagydobra, 1920 Dobriany, Veľká Dobrá, 1927–1966 Dobrá nad Ondavou
Trepec: 1773, 1786, 1808 Trepecz, 1863–1902 Trepec, 1907–1913 Kisterebes, 1920–1966 Trepec

Priezvisko DOBRE sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
TRHOVÁ HRADSKÁ, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 6×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

dobre: ^{→speex →vorbis}

a dobré životné podmienky ≈ a dobré životné podmínky
a prikývla hlavou, dobré ≈ a pokývla hlavou, dobré
a ženíchom dobré ženy ≈ a ženichům dobré ženy
Dobré ráno, pani Vdova ≈ Dobré ráno, paní Vdovo
Dobre vie, že nerobím ≈ Dobre vie, že něrobím
domu a ženíchom dobré ≈ domu a ženichům dobré
klinec a dobré zápalky ≈ hřebík a dobré sirky
trpezlivému všetko na dobré ≈ trpělivému všecko na dobré
...

Ako dobre a ako ≈ How well and how
Ako dobre alebo ako ≈ How well or how
ale lepšie neskoro ako ≈ but better late than
a preto sú najlepšie ≈ and are therefore best
Cedric, a veľmi dobre ≈ Cedric, and very well
dámy a páni, najlepšie ≈ ladies and gentlemen, preferably
lepšie ako Harry Rex ≈ better than Harry Rex
veľmi dobre a že ≈ very well and that
...