Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobre

I. lepšie prísl.

1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.; d. pracovať; d. počuť; d. vyrátať; d. pristupovať k deťom; byť d. naladený; d. sa spriateliť s niekým; d. sa zamestnať; d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo; d. si vypiť; d. dlho čakať

2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.

3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady

4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal

● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru; d. mu to padlo bol tomu rád; d. mu to robí priaznivo účinkuje; d. mu tak! výraz škodoradosti; d. máš! výraz súhlasu; iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie

II. čast.

1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.; d., povedal

2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral; bol by vyliezol d. že nie na strechu

dobré lepšie s.

1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé; všetko d., všetko najlepšie! želania

2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om; spomínať v d-om

● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý; keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky; d. sa samo chváli

dobré -rého s. ▶ to, čo je prospešné, osožné ľuďom; čo je v súlade s ľudskosťou, s mravnými hodnotami; syn. blaho, dobro, dobrodenie; op. zlé: poznať dobré aj zlé; odlíšiť dobré od zlého □ všetko dobré želanie; po dobrom s porozumením, ohľaduplne: s ním treba po dobrom; po dobrom u nich nič nedosiahneš; s dobrým v dobrej vôli, s úprimným úmyslom: chodiť, prichádzať s dobrým; v dobrom pekne, ohľaduplne: spomínal ťa len v dobrom; rozišli sa v dobrom ◘ fraz. byť spolu v dobrom i v zlom za každých okolností; do tretice všetko dobré na tretí pokus sa to podarí; keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom; neveštiť nič dobré/dobrého okolnosti nenaznačujú priaznivý vývoj; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nemá dobré úmysly; všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne ◘ parem. dobrého veľa nebýva; dobré sa chváli samo; kto s dobrým chodí, miesto pri stole mu patrí; neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým; za dobré nečakaj dobré

dobreže, pís. i dobre že čast. 1. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div, divže: Rozbehli sa ľudia na všetky strany, poprezerali všetky kúty, dobreže v myšacích dierach nehľadali. [ľudová rozprávka]; Krásne sa chumelí, opakujem a dobreže sa netľapkám dlaňami. [Š. Žáry]; Ten deň dobreže nedostal od radosti infarkt. [P. Jaroš]
2. ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. div nie, divže nie: dejiny svojho mesta poznal dobreže nie naspamäť; Obviňoval sa z ľahtikárstva, dobre že nie z nemravnosti, ale nemohol si pomôcť. [I. Kšiňan]

dobre¹ prísl. 1. 2. st. lepšie ▶ vyjadrenie kladného hodnotenia deja al. stavu, správne, primerane, ako treba; op. zle: d. zachované kamenné zvyšky; d. mienené upozornenie; d. vyvinuté končatiny; d. premyslený plán; d. vychované deti; d. sa rozhodnúť; d. stavaný muž; čertovsky d. veľmi; d. hovoriť po taliansky; d. poradiť niekomu; d. hrať na husliach, kresliť, tancovať, učiť sa; d. spať; d. vyzerať; d. si pamätať; d. sa osvedčiť; d. počuť; d. sa umiestniť na súťaži; d. sa stravovať; d. si premyslieť niečo; d. platená práca; d. zarábať; d. si všimnúť; z okna je d. vidieť zreteľne; lepšie sa prizrieť; kritika vyznela d.; d. obísť, dopadnúť; to sa d. neskončí; cítiť sa d.; d. vychádzať s niekým; topánka d. sadla mala primeranú, presnú veľkosť; byť d. oblečený a) vkusne b) v drahých, kvalitných šatách c) teplo; d. si žiť a) v blahobyte, v hojnosti b) v zhode, bez konfliktov; ísť d. a) fungovať b) správnym smerom c) (o činnosti) dariť sa; d. prísť niekam a) vhod, v správny čas b) bez nehody; d. sa mu darí/vodí; má sa d. a) je v duševnej a fyzickej pohode b) žije v materiálnom dostatku; je mu d.; už je d.; bude d.; d., že si prišiel; d., že ťa vidím; Najprv si obzrel dom, lepšie povedané, to, čo kedysi bolo domom. [K. Lazarová]; Ty dobre spravíš, keď zmizneš. [F. Hečko] najlepšie v danej situácii; Možno by bolo najlepšie, keby ste si vy svoje veci usporiadali sama. [A. Bednár] □ maj/majte sa dobre želanie pri lúčení
2. ▶ vyjadrenie náležitej miery deja al. stavu, veľmi, poriadne: d. sa nasmiať; d. skríknuť; d. si povystierať nohy; d. si vypiť požiť viac alkoholu; ani d. nevie, čo chce jasne, presne; je d. známy mnohí ho poznajú □ dobre vyše (niečoho) oveľa viac ako: dobre vyše roka; dobre vyše tridsať stupňov
3. so záporom a obyč. s časticou ešte al. ani ▶ vyjadruje, že dej sa ešte nedokončil a už sa stalo niečo iné; syn. poriadne, riadne: Ani sme ústa dobre od obeda neutreli, už za domom pokrikovali šarvanci. [Ľ. Bešeňovský]; Ešte sme ani oči dobre neotvorili, už sme na mater volali. [M. Jančová]; Ešte dobre nesedel, keď zachytil zvuk mäkkej horniačtiny. [A. Lacková-Zora]
4. (komu) i s neurčitkom v kladných vetách ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: d. sa mu hovorí; Dobre im dávať, keď majú. [M. Urban]
◘ fraz. byť dobre zapísaný u niekoho keď má niekto o niekom dobrú mienku; dobre by to prišlo vhod; dobre máš súhlas s konaním; dobre mu tak! konštatovanie, keď sa niekomu prihodí niečo zlé, čo si zaslúžil; dobre mu to padlo bol tomu rád; dobre sa držať al. dobre si stáť darí sa, sú dobré výsledky; dobre si urobil v danej situácii to najprimeranejšie; iron. dobre vyzeráme vykonali sme niečo neprimerané; dobre živený ktorý má silnejšiu postavu, plnoštíhly; niekomu je dobre pri/na srdci/na duši je v psychickej, fyzickej pohode; je na tom dobre darí sa mu; myslí to dobre al. chce len dobre nemá zlé úmysly; skrátka a dobre v úvode výpovede ako znak zhrnutia jestvujúcej situácie, diskusie, problému a pod. (obsahuje odtienok autoritatívnosti, nepripustenia ďalšej diskusie); to mu nerobí dobre neprospieva mu to, nie je to pre neho vhodné ◘ parem. kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí; kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie; nová metla dobre metie; všade dobre, doma najlepšie; o mŕtvom len dobre

dobre² čast. 1. ▶ vyjadruje súhlas: potom príď za nami! - dobre; Ak si myslíš, že by som aj na to stačila, dobre. [A. Bednár]
2. obyč. na konci vety ▶ vyjadruje doplňujúcu otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď, reakciu; syn. áno, však: príďte čo najskôr, dobre?; stretneme sa zajtra, dobre?
3. v spojení so slovesom v zápore ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú; syn. div(že): rehúňal sa, d. sa nezadusil; pre krémeš sa d. nepobijú; Mama ma priviedla do školy a ja som dobre triedu nevytopila slzami. [K. Horák]; Schmatla obálku a vychytila sa s ňou utekať, dobre si nohy nezlámala. [I. Kšiňan]

lepšie prísl. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobre: l. platené miesto; už sa cítim l.; ženy znášajú neúspech l. ako muži; bolo by l., keby ste odišli; chcel by som ťa l. spoznať; aby ste l. pochopili, o čo ide, uvediem príklad; vedel som, l. povedané, tušil, do čoho idem
2. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje pocity (zvýšenej) pohody, spokojnosti: doma mi je lepšie samému; nebolo by vám lepšie vonku?
◘ fraz. lepšie povedané vyjadrené iným slovom, výrazom, obyč. neočakávaným v danom spojení, ale výstižnejším ◘ parem. [je] lepšie raz vidieť ako stokrát počuť treba sa presvedčiť; lepšie podobrotky ako pozlotky; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať; lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť

najlepšie² prísl. 3. st. k ▶ ↗ dobre¹: vedieť niečo n. zo všetkých; postarať sa o pacienta čo n.; ako n. obstáť na pohovore?; chodí n. oblečená, pripravená; n. si rozumie s bratom; n. sa cíti v sukni rada nosí sukne; n. urobíš, keď poslúchneš; nemá sa (práve) n. má sa zle, nedarí sa mu; nezachoval sa n. najvhodnejšie ◘ parem. kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie netreba sa tešiť predčasne; všade dobre, [ale] doma najlepšie; zakázané ovocie najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje

dobré, -ého str.

1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;

2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť; čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)

● to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebe — možno porobenina; s dobrým to nebude. (Kuk.)

dobre

I. prísl. (2. st. lepšie)

1. vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu, dokonale, znamenite, výborne, správne, primerane, ako sa patrí; priaznivo, výhodne: d. písať na stroji, d. hovoriť po rusky; d. organizovať prácu, d. sa učiť; d. vyzerať; d. počuť, vidieť; d. spať; d. kúpiť, predať výhodne; d. dôjsť niekam a) vhod, b) na správne miesto; d. radiť niekomu; d. žiť a) v hojnosti, b) v zhode; má sa d., d. sa mu vodí; d. oblečený človek a) v šatách z kvalitnej látky, b) vkusne; d. vychovaný človek zdvorilý, pozorný, slušný; Všade dobre, doma najlepšie. (prísl.)

● d. mu to padlo lahodilo mu to; je mu d. (na duši) príjemne; d. mu to robí je mu to príjemné; už mu je d. vyzdravel; d. sa cíti a) príjemne (napr. doma, v spoločnosti ap.), b) je zdravý; nie je mu d. zle sa cíti; majte sa d.! pozdrav pri odchode; d. mu tak tak mu treba; d. máš! prisviedčanie; hovor. iron. d. vyzeráme o nepríjemnej, zlej situácii;

2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu, v náležitej miere, primerane, dokonale, značne, veľmi: d. sa vyznať v niečom; d. sa pamätať na niečo; d. si niečo premyslieť dôkladne; d. zaplatiť za niečo; d. sa najesť, napiť, vyspať; d. uviazať niečo pevne; d. živený človek;

3. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

4. (s neurč. v kladných vetách) v úlohe prísudku vyjadruje, že dej (vyslovený v neurčitku) sa uskutočňuje v priaznivých okolnostiach (= ľahko): Dobre im dávať, keď majú. (Urb.); dobre ti je hovoriť tebe sa ľahko hovorí;

5. (s neurč. al. so spoj. ak, keby, keď; len s bud. časom a podm. spôsobom slovesa byť) v úlohe prísudku vyjadruje potrebu, nutnosť al. vhodnosť vykonať dej (= treba, hodí sa): d. bude urobiť poriadok; d. bude menej hovoriť a viac pracovať; d. by bolo napísať domov; d. bude, ak sa dohovoríme; d. by bolo, keby si sa čím skorej vrátil;

6. v úlohe jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, pritákavanie (= áno, hej, súhlasím): Dobre, rozmyslím si to! (Ráz.)

II. čast. (v spojení so záporným slovesom) vyjadruje, že príslušný dej temer nastal (= skoro, temer s kladným slovesom): Srdce trepoce sa jej divo, dobre nevyskočí. (Tim.) Financi lietali po dedinách, dobre si kolená nezodrali. (Urb.) Ide z povaly, dobre sa tie schody pod ním nezlámu. (Ráz.)

(jedno) dobré; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(jedno) dobro; (bez) dobra; (k) dobru; (vidím) dobro; (ó) dobro!; (o) dobre; (s) dobrom;

(štyri) dobrá; (bez) dobier; (k) dobrám; (vidím) dobrá; (ó) dobrá!; (o) dobrách; (s) dobrami;

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrého; (ó) dobrý!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(dvaja) dobrí; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobrých; (ó) dobrí!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšieho; (ó) lepší!; (o) lepšom; (s) lepším;

(traja) lepší; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepších; (ó) lepší!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšieho; (hej) najlepší!; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(dvaja) najlepší; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepších; (hej) najlepší!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrý; (ó) dobrý!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepší; (ó) lepší!; (o) lepšom; (s) lepším;

(štyri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepší; (hej) najlepší!; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(dva) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

(jedna) dobrá; (bez) dobrej; (k) dobrej; (vidím) dobrú; (ó) dobrá!; (o) dobrej; (s) dobrou;

(tri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jedna) lepšia; (bez) lepšej; (k) lepšej; (vidím) lepšiu; (ó) lepšiu!; (o) lepšej; (s) lepšou;

(štyri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jedna) najlepšia; (bez) najlepšej; (k) najlepšej; (vidím) najlepšiu; (hej) najlepšiu!; (o) najlepšej; (s) najlepšou;

(dve) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepších; (s) najlepšími;

(jedno) dobré; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrom; (s) dobrým;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (ó) dobré!; (o) dobrých; (s) dobrými;

(jedno) lepšie; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepšom; (s) lepším;

(tri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (ó) lepšie!; (o) lepších; (s) lepšími;

(jedno) najlepšie; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(tri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (hej) najlepšie!; (o) najlepších; (s) najlepšími;