Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Dobrý Potok -rého -ka L -rom -ku m.

časť obce Málinec;

Dobropotočan, Potočan -na pl. N -nia m.;

Dobropotočanka, Potočanka -ky -niek ž.;

dobropotocký, potocký -ká -ké príd.


dobrý -rá -ré 2. st. lepší príd. 1. ▶ (o veciach, o javoch) vyhovujúci istým kvalitám, spĺňajúci isté požiadavky, poriadny, hodnotný, vhodný: d. obed; d. vzduch; dobrá voda, pôda, úroda; najlepšie sedadlá v autobuse, v divadle; dobrá kniha, pesnička; d. film; dobrá značka (oblečenia, auta atď.); dobré študijné výsledky; dobré remeslo; d. zdravotný stav; dobré znalosti jazyka; dobré účinky cesnaku; robiť dobré divadlo; mať d. čuch, sluch, zrak; mať dobrú postavu; dávať si d. pozor na niečo, na niekoho; d. koniec; dobré snehové podmienky; užiť niečo v dobrom zdraví; byť v dobrej forme cítiť sa najmä fyzicky dobre, a tak podávať dobré výkony; nebol o nič lepší ako ostatní
2. ▶ (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce vlastnosti; plniaci si svoje povinnosti: d. hospodár, pracovník, študent, žiak; d. kresťan; d. občan; robiť sa dobrým; buď d.! poslušný
3. ▶ vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem: dobré mravy, spôsoby; byť dobrým príkladom; urobiť kus dobrej práce; bojovať za dobrú vec; dobré pracovné, susedské vzťahy; dobré priateľstvo
4. ▶ svedčiaci o vnútornej dobrote, naplnený láskou, dobrotivý, prívetivý, milý: byť d. k deťom; d. skutok; d. úmysel; dobrá vôľa; dobré srdce; dobré slovo
5. ▶ prinášajúci úžitok, osožný, prospešný, výhodný: dobrá myšlienka; dobrá rada; dobrá príležitosť; dobré ceny v supermarkete; dobré možnosti na zábavu; dobré (pracovné) miesto; na to som ti bol d., čo?!; na čo je to dobré?
6.ktorý prináša radosť, potešenie, príjemný: d. chýr; dobrá novina; d. pocit; d. dojem; dobrá náladadobrý deň pozdrav; dobrú chuť želanie (obyč. spolustolovníkom) pred začatím jedenia
7. ▶ ku ktorému nás viaže isté citové puto: d. kamarát, priateľ, známy
8. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie, resp. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: byť z dobrej, lepšej rodiny; byť dobrá partia pre niekoho; byť z dobrých kruhov; bývať v dobrej štvrti
9. ▶ presahujúci určitú mieru; syn. veľký, riadny: urobiť d. kus práce; musel ho dobrú chvíľu čakať; zjesť dobré dva taniere polievky; prejsť dobrých pár kilometrov peši; nevidel som ho dobrého pol roka; napadlo na dobrých 50 cm snehu vyše □ dobrý vietor do plachát želanie niekomu, kto niekam cestuje; boli by ste taký dobrý/taká dobrá súčasť prosby, keď od niekoho niečo žiadame; do smrti dobrí formula pri uzmierovaní
fraz. dobrý ako kus chleba veľmi dobroprajný, dobrosrdečný; dobrá duša i iron. dobroprajný, dobrosrdečný človek; často iron. jeden lepší ako druhý sú rovnakí, rovnako zlí; najlepšie roky života mladosť a produktívny vek človeka; byť na dobrej adrese na správnom mieste; byť na dobrej pomoci pomáhať niekomu; byť v dobrých rukách s niekým, s niečím sa zaobchádza primeraným spôsobom; byť v najlepších rokoch stredného veku; mať dobré nohy vedieť rýchlo chodiť, behať; nemať dobré slovo pre niekoho vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne; mať dobrú hlavu byť veľmi inteligentný; mať dobrú mušku dobre cieliť; mať dobrú pamäť a) pamätať si veľa vecí b) pripomínať si, nezabúdať na niektoré udalosti; mať/nemať dobrý deň keď sa niekomu darí, nedarí; mať dobrý nos vycítiť obyč. zlú situáciu; nezíde dobrým koncom zo sveta; zle sa to s ním skončí; niečo je na dobrej/najlepšej ceste správne sa postupuje v nejakej činnosti, niečo má šancu na úspech; prinášať dobré ovocie byť osožný; prísť v najlepšom/do najlepšieho v správny čas; robiť si z niekoho dobrý deň posmievať sa niekomu; stratiť dobré slovo za niekoho prihovoriť sa za niekoho; to nevrhá naňho dobré svetlo nesvedčí to v jeho prospech; ukázať sa v dobrom/lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. ani by sme nevedeli, čo je dobré, keby zlého nebolo; dobrá rada nad zlato al. dobrá rada stojí groš; dobrá práca sama sa chváli; dobrá sviňa všetko stroví; dobrý Dajko, ale zlý Vracajko; dobrý priateľ nad zlato; dobrý sused lepší ako rodina; dobrých ľudí sa veľa zmestí; hlad je dobrý kuchár; i dobrému kocúrovi myš ušmykne; koniec dobrý, všetko dobré; nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť


lepší -šia -šie príd. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobrý: lepšia kvalita; vidina lepšej budúcnosti; podať lepší výkon; nájsť si lepšiu prácu; hneď mám lepšiu náladu; voliť si lepšiu alternatívu; dostať sa do lepšej formy; prispieť k lepšej informovanosti občanov; mať l. prehľad; byť v lepšej pozícii; emigrovať s nádejou na l. život; dnešná situácia je už podstatne lepšia ako pred rokom; výsledok je oveľa lepší, ako sme očakávali; hľadané slovo je v texte pre lepšiu orientáciu farebne zvýraznené
2. ▶ určený na slávnostnú príležitosť, sviatočný: obliecť si lepšie šaty
3. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie al. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: pohybovať sa v lepšej spoločnosti; byť z lepšej rodiny; bývať v lepšej lokalite; toto jedlo nájdete v každej lepšej reštaurácii
fraz. často iron. jeden lepší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; brať niečo z lepšej stránky hodnotiť situáciu, okolnosť kladne, s optimizmom; [ukázať sa/predstaviť sa/prejaviť sa] v lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. dobrý sused lepší ako rodina; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá; lepší krátky život ako dlhá smrť; lepší vrabec v hrsti ako holub na streche al. lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hodinka na rozmýšľanie ako rok na banovanie; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov; lepšie dobré susedstvo ako planá rodina; lepšie niečo ako nič


najlepší1 príd. 3. st. k ▶ ↗ dobrý: n. hráč, režisér; n. román, film roka; n. kúsok; najlepšia káva najchutnejšia; najlepšie služby v oblasti gastronómie; mať n. čas v behu; podať n. výkon; byť v najlepšej forme; dosahovať najlepšie výsledky; nemá práve najlepšie spôsoby správa sa nevhodne, netaktne; na univerzite sa zišiel tím najlepších odborníkov; dnes nemá najlepšiu náladufraz. ani pri najlepšej vôli napriek najväčšiemu úsiliu; najlepšia cesta najvhodnejší spôsob: najlepšia cesta, ako sa presadiť; najlepšia cesta k úspechu; v najlepšom prípade za priaznivých okolností najlepší priateľ človeka a) pes b) kniha; najlepšie roky [života] mladosť a produktívny vek; byť v najlepších rokoch byť v plnej sile, produktivite, v rozkvete; najlepšie časy/to najlepšie už má za sebou (o predmete) je opotrebovaný, zničený, doslúžil; niečo je na najlepšej ceste správne sa postupuje v nejakej činnosti, niečo má šancu na úspech; prísť v najlepšom/do najlepšieho ocitnúť sa niekde vo vhodnom, správnom čase; [konať, postupovať, rozhodovať, robiť] s najlepším vedomím a svedomím al. podľa najlepšieho vedomia a svedomia s plnou zodpovednosťou; to nie je najlepšia vizitka to nie je priaznivé svedectvo o niekom, o niečom, nie je to na chválu ◘ parem. bieda je najlepší majster [, všeličomu naučí] v núdzi si musí každý vedieť pomôcť; hlad je najlepší kuchár hladnému všetko chutí; najlepšia obrana je útok kto sa niečím previnil, zvyčajne sám obviňuje iných

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu