Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma obce priezviská

dobrý

I. lepší príd.

1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom; bojovať za lepší svet; d. skutok, úmysel

2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech; dievča z d-ej rodiny

3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon; d-é víno, d. sluch; d-á pôda úrodná; d-á kniha

4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia

5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.; d-é slovo, zaobchádzanie; buď(te) taký d. prosím ťa (vás)

6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem; d. znak, d-á novina; (želať niekomu) d. deň, d-ú chuť

7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy; d-é priateľstvo; v d-om zmysle slova

8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok; na to mu bol d., aby ...; na čo je to d-é? to nemá zmysel

9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu; mať za sebou d. kus cesty

mať d. nos správne tušiť niečo; je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja; priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho; mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle; mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť; byť v najlepších rokoch stredného veku; expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť; byť v d-ých rukách mať správnu opateru; robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu; niečo patrí k d-ému tónu je bežné

II. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka; veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobrý

Dobrý Potok -rého -ka L -rom -ku m.

časť obce Málinec;

Dobropotočan, Potočan -na pl. N -nia m.;

Dobropotočanka, Potočanka -ky -niek ž.;

dobropotocký, potocký -ká -ké príd.


dobrý -rá -ré 2. st. lepší príd. 1. ▶ (o veciach, o javoch) vyhovujúci istým kvalitám, spĺňajúci isté požiadavky, poriadny, hodnotný, vhodný: d. obed; d. vzduch; dobrá voda, pôda, úroda; najlepšie sedadlá v autobuse, v divadle; dobrá kniha, pesnička; d. film; dobrá značka (oblečenia, auta atď.); dobré študijné výsledky; dobré remeslo; d. zdravotný stav; dobré znalosti jazyka; dobré účinky cesnaku; robiť dobré divadlo; mať d. čuch, sluch, zrak; mať dobrú postavu; dávať si d. pozor na niečo, na niekoho; d. koniec; dobré snehové podmienky; užiť niečo v dobrom zdraví; byť v dobrej forme cítiť sa najmä fyzicky dobre, a tak podávať dobré výkony; nebol o nič lepší ako ostatní
2. ▶ (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce vlastnosti; plniaci si svoje povinnosti: d. hospodár, pracovník, študent, žiak; d. kresťan; d. občan; robiť sa dobrým; buď d.! poslušný
3. ▶ vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem: dobré mravy, spôsoby; byť dobrým príkladom; urobiť kus dobrej práce; bojovať za dobrú vec; dobré pracovné, susedské vzťahy; dobré priateľstvo
4. ▶ svedčiaci o vnútornej dobrote, naplnený láskou, dobrotivý, prívetivý, milý: byť d. k deťom; d. skutok; d. úmysel; dobrá vôľa; dobré srdce; dobré slovo
5. ▶ prinášajúci úžitok, osožný, prospešný, výhodný: dobrá myšlienka; dobrá rada; dobrá príležitosť; dobré ceny v supermarkete; dobré možnosti na zábavu; dobré (pracovné) miesto; na to som ti bol d., čo?!; na čo je to dobré?
6.ktorý prináša radosť, potešenie, príjemný: d. chýr; dobrá novina; d. pocit; d. dojem; dobrá náladadobrý deň pozdrav; dobrú chuť želanie (obyč. spolustolovníkom) pred začatím jedenia
7. ▶ ku ktorému nás viaže isté citové puto: d. kamarát, priateľ, známy
8. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie, resp. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: byť z dobrej, lepšej rodiny; byť dobrá partia pre niekoho; byť z dobrých kruhov; bývať v dobrej štvrti
9. ▶ presahujúci určitú mieru; syn. veľký, riadny: urobiť d. kus práce; musel ho dobrú chvíľu čakať; zjesť dobré dva taniere polievky; prejsť dobrých pár kilometrov peši; nevidel som ho dobrého pol roka; napadlo na dobrých 50 cm snehu vyše □ dobrý vietor do plachát želanie niekomu, kto niekam cestuje; boli by ste taký dobrý/taká dobrá súčasť prosby, keď od niekoho niečo žiadame; do smrti dobrí formula pri uzmierovaní
fraz. dobrý ako kus chleba veľmi dobroprajný, dobrosrdečný; dobrá duša i iron. dobroprajný, dobrosrdečný človek; často iron. jeden lepší ako druhý sú rovnakí, rovnako zlí; najlepšie roky života mladosť a produktívny vek človeka; byť na dobrej adrese na správnom mieste; byť na dobrej pomoci pomáhať niekomu; byť v dobrých rukách s niekým, s niečím sa zaobchádza primeraným spôsobom; byť v najlepších rokoch stredného veku; mať dobré nohy vedieť rýchlo chodiť, behať; nemať dobré slovo pre niekoho vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne; mať dobrú hlavu byť veľmi inteligentný; mať dobrú mušku dobre cieliť; mať dobrú pamäť a) pamätať si veľa vecí b) pripomínať si, nezabúdať na niektoré udalosti; mať/nemať dobrý deň keď sa niekomu darí, nedarí; mať dobrý nos vycítiť obyč. zlú situáciu; nezíde dobrým koncom zo sveta; zle sa to s ním skončí; niečo je na dobrej/najlepšej ceste správne sa postupuje v nejakej činnosti, niečo má šancu na úspech; prinášať dobré ovocie byť osožný; prísť v najlepšom/do najlepšieho v správny čas; robiť si z niekoho dobrý deň posmievať sa niekomu; stratiť dobré slovo za niekoho prihovoriť sa za niekoho; to nevrhá naňho dobré svetlo nesvedčí to v jeho prospech; ukázať sa v dobrom/lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. ani by sme nevedeli, čo je dobré, keby zlého nebolo; dobrá rada nad zlato al. dobrá rada stojí groš; dobrá práca sama sa chváli; dobrá sviňa všetko stroví; dobrý Dajko, ale zlý Vracajko; dobrý priateľ nad zlato; dobrý sused lepší ako rodina; dobrých ľudí sa veľa zmestí; hlad je dobrý kuchár; i dobrému kocúrovi myš ušmykne; koniec dobrý, všetko dobré; nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť


lepší -šia -šie príd. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobrý: lepšia kvalita; vidina lepšej budúcnosti; podať lepší výkon; nájsť si lepšiu prácu; hneď mám lepšiu náladu; voliť si lepšiu alternatívu; dostať sa do lepšej formy; prispieť k lepšej informovanosti občanov; mať l. prehľad; byť v lepšej pozícii; emigrovať s nádejou na l. život; dnešná situácia je už podstatne lepšia ako pred rokom; výsledok je oveľa lepší, ako sme očakávali; hľadané slovo je v texte pre lepšiu orientáciu farebne zvýraznené
2. ▶ určený na slávnostnú príležitosť, sviatočný: obliecť si lepšie šaty
3. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie al. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: pohybovať sa v lepšej spoločnosti; byť z lepšej rodiny; bývať v lepšej lokalite; toto jedlo nájdete v každej lepšej reštaurácii
fraz. často iron. jeden lepší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; brať niečo z lepšej stránky hodnotiť situáciu, okolnosť kladne, s optimizmom; [ukázať sa/predstaviť sa/prejaviť sa] v lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. dobrý sused lepší ako rodina; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá; lepší krátky život ako dlhá smrť; lepší vrabec v hrsti ako holub na streche al. lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hodinka na rozmýšľanie ako rok na banovanie; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov; lepšie dobré susedstvo ako planá rodina; lepšie niečo ako nič


najlepší1 príd. 3. st. k ▶ ↗ dobrý: n. hráč, režisér; n. román, film roka; n. kúsok; najlepšia káva najchutnejšia; najlepšie služby v oblasti gastronómie; mať n. čas v behu; podať n. výkon; byť v najlepšej forme; dosahovať najlepšie výsledky; nemá práve najlepšie spôsoby správa sa nevhodne, netaktne; na univerzite sa zišiel tím najlepších odborníkov; dnes nemá najlepšiu náladufraz. ani pri najlepšej vôli napriek najväčšiemu úsiliu; najlepšia cesta najvhodnejší spôsob: najlepšia cesta, ako sa presadiť; najlepšia cesta k úspechu; v najlepšom prípade za priaznivých okolností najlepší priateľ človeka a) pes b) kniha; najlepšie roky [života] mladosť a produktívny vek; byť v najlepších rokoch byť v plnej sile, produktivite, v rozkvete; najlepšie časy/to najlepšie už má za sebou (o predmete) je opotrebovaný, zničený, doslúžil; niečo je na najlepšej ceste správne sa postupuje v nejakej činnosti, niečo má šancu na úspech; prísť v najlepšom/do najlepšieho ocitnúť sa niekde vo vhodnom, správnom čase; [konať, postupovať, rozhodovať, robiť] s najlepším vedomím a svedomím al. podľa najlepšieho vedomia a svedomia s plnou zodpovednosťou; to nie je najlepšia vizitka to nie je priaznivé svedectvo o niekom, o niečom, nie je to na chválu ◘ parem. bieda je najlepší majster [, všeličomu naučí] v núdzi si musí každý vedieť pomôcť; hlad je najlepší kuchár hladnému všetko chutí; najlepšia obrana je útok kto sa niečím previnil, zvyčajne sám obviňuje iných

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobrý, 2. st. lepší príd.

1. (o veciach al. o javoch i o zvieratách) majúci požadované vlastnosti, primeraný, náležitý, vyhovujúci, správny: d-á akosť, d-á pôda; d-é peniaze platné, nefalšované; d-é jedlo, d-é víno dobrej akosti a chutné; fyz. d. vodič tepla, elektriny kladúci malý odpor; látka lepšej kvality; podať lepší pracovný výkon; niečo lepšieho vec vybranej kvality; mať d. žalúdok zdravý, pren. veľa zniesť; mať d. sluch, zrak dobre počuť, vidieť; mať d-ú pamäť schopnosť ľahko a trvale si zapamätať; dožiť sa niečoho, užiť niečo pri d-om zdraví; veriť v lepšiu budúcnosť; dievča, mladík z d-ého (lepšieho) domu, z d-ej (lepšej) rodiny zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (najmä o mladých ľuďoch v buržoáznej spoločnosti); Dobrého veľa nebýva. (prísl.)

hovor. mať d. nos (čuch) a) dobre rozoznávať vône a zápachy, b) pren. správne tušiť niečo; hovor. mať d. rozum byť rozumný; nemať d. rozum byť nepríčetný, bláznivý; hovor. byť pri d-om rozume byť triezvy; mať d-ú hlavu byť múdry, nadaný; hovor. byť na d-ej kuchyni mať kvalitnú stravu; byť v najlepších rokoch stredného veku; robiť niečo podľa najlepšieho vedomia a svedomia podľa svojich schopností; uznať za dobré pokladať za správne, súhlasiť s niečím; po d-om (urobiť niečo) podobrotky; rozísť sa po d-om, v d-om v priateľstve, nie v hneve;

2. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

spodst. dobrá, -ej ž. známka pre druhý al. tretí stupeň prospechu: mať, dostať d-ú zo slovenčiny;

3. (o ľuďoch) plniaci si svoje povinnosti, opravdivý, dôkladný, dokonalý, súci: d. pracovník, d. učiteľ, d. žiak, d. straník; d. herec, d. spevák; d. krajčír; d. hráč; mať d-ého muža, d-ú ženu; d. otec starostlivý; d-á matka starostlivá, obetavá; d-é dieťa poslušné;

4. (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce morálne, etické vlastnosti, poriadny, počestný, statočný, spravodlivý: d. človek, d-é dievča

iron. d. kvietok, d. vták (vtáčik) o samopašnom dieťati al. o prefíkanom človeku;

5. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: d. skutok, d. príklad, d. úmysel, d-é predsavzatie, d-é mravy

mať d-é meno byť známy (v dobrom zmysle); ísť, kráčať po d-ej ceste postupovať správne; dať sa na d-ú cestu začať žiť usporiadaným životom;

6. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý: d-é zaobchádzanie, d-é slovo; byť d. k niekomu, na niekoho

arch. chodiť po d-ých ľuďoch po pýtaní, žobrať; d-á vôľa ochota niečo urobiť; nedať niekomu (ani) d-ého slova o neprívetivom správaní sa voči niekomu; buď (buďte) taký d. (zdvorilostná formula) prosím ťa (vás); hovor. nech som d. (zaverenie) na moj veru, na moj dušu;

7. osožný, vhodný, výhodný, užitočný: d-á myšlienka, d-á príležitosť; robiť d-é obchody;

Keď nieto koláčov, aj chlieb je dobrý (prísl.) treba sa uskromniť; hovor. teraz som ti (vám) d. (výčitka) teraz ma potrebuješ (potrebujete);

8. priaznivý: d-é znamenie; mať d-ú mienku o niekom, urobiť d. dojem na niekoho; mať d-é pracovné podmienky;

9. príjemný, milý, radostný: d. program, d-á zábava, d-á hudba; mať d-ú náladu byť veselý; želať, priať niekomu dobré ráno, dobrú noc; Dobrý deň! Dobré ráno! Dobrú noc! pozdravy; Všetko dobré! Všetko najlepšie! zdvorilostná formula pri rozlúčke

urobiť si d. deň z niekoho posmech, utiahnuť si z neho; hovor. Čo dobrého? Čo dobrého ste nám doniesli? Akú zprávu, aké prekvapenie? (formula, ktorou sa obraciame na prichádzajúceho);

10. hovor. veľký, hodný; presahujúci určitú mieru: d-á úroda; odkrojiť d. kus chleba, prejsť d. kus cesty; čakať d-ú hodinu vyše hodiny; prejsť d-ých 10 km vyše 10 km

Morfologický analyzátor

dobrý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrého; (o) dobrom; (s) dobrým;

(dvaja) dobrí; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobrých; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšieho; (o) lepšom; (s) lepším;

(štyria) lepší; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepších; (o) lepších; (s) lepšími;


(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšieho; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(traja) najlepší; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepších; (o) najlepších; (s) najlepšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrý; (o) dobrom; (s) dobrým;

(dva) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepší; (o) lepšom; (s) lepším;

(štyri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (o) lepších; (s) lepšími;


(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepší; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(tri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (o) najlepších; (s) najlepšími;


ženský rod

(jedna) dobrá; (bez) dobrej; (k) dobrej; (vidím) dobrú; (o) dobrej; (s) dobrou;

(dve) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jedna) lepšia; (bez) lepšej; (k) lepšej; (vidím) lepšiu; (o) lepšej; (s) lepšou;

(dve) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (o) lepších; (s) lepšími;


(jedna) najlepšia; (bez) najlepšej; (k) najlepšej; (vidím) najlepšiu; (o) najlepšej; (s) najlepšou;

(dve) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (o) najlepších; (s) najlepšími;


stredný rod

(jedno) dobré; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobré; (o) dobrom; (s) dobrým;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jedno) lepšie; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšie; (o) lepšom; (s) lepším;

(tri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (o) lepších; (s) lepšími;


(jedno) najlepšie; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšie; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(štyri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (o) najlepších; (s) najlepšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1870 Potok RS/BC gemer.
1773 Dobra-Patak, Potok, 1786 Dobra-Patak, 1808 Dobrapataka, Potok, 18631913 Dobrapatak, 1920 Dobrý Potok, 1927– Potok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DOBRÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 57×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
DOLNÉ SALIBY, okr. GALANTA – 9×;
HORNÉ SALIBY, okr. GALANTA – 9×;
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 4×;
VEĽKÝ MEDER, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
SPIŠSKÁ BELÁ, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 2×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
MATÚŠKOVO, okr. GALANTA – 2×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŽIHÁREC, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;
GALANTA, okr. GALANTA – 1×;
JAHODNÍKY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor