Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma obce priezviská

dobrý

I. lepší príd.

1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom; bojovať za lepší svet; d. skutok, úmysel

2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech; dievča z d-ej rodiny

3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon; d-é víno, d. sluch; d-á pôda úrodná; d-á kniha

4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia

5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.; d-é slovo, zaobchádzanie; buď(te) taký d. prosím ťa (vás)

6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem; d. znak, d-á novina; (želať niekomu) d. deň, d-ú chuť

7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy; d-é priateľstvo; v d-om zmysle slova

8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok; na to mu bol d., aby ...; na čo je to d-é? to nemá zmysel

9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu; mať za sebou d. kus cesty

mať d. nos správne tušiť niečo; je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja; priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho; mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle; mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť; byť v najlepších rokoch stredného veku; expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť; byť v d-ých rukách mať správnu opateru; robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu; niečo patrí k d-ému tónu je bežné

II. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka; veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobrý

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobrý, 2. st. lepší príd.

1. (o veciach al. o javoch i o zvieratách) majúci požadované vlastnosti, primeraný, náležitý, vyhovujúci, správny: d-á akosť, d-á pôda; d-é peniaze platné, nefalšované; d-é jedlo, d-é víno dobrej akosti a chutné; fyz. d. vodič tepla, elektriny kladúci malý odpor; látka lepšej kvality; podať lepší pracovný výkon; niečo lepšieho vec vybranej kvality; mať d. žalúdok zdravý, pren. veľa zniesť; mať d. sluch, zrak dobre počuť, vidieť; mať d-ú pamäť schopnosť ľahko a trvale si zapamätať; dožiť sa niečoho, užiť niečo pri d-om zdraví; veriť v lepšiu budúcnosť; dievča, mladík z d-ého (lepšieho) domu, z d-ej (lepšej) rodiny zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (najmä o mladých ľuďoch v buržoáznej spoločnosti); Dobrého veľa nebýva. (prísl.)

hovor. mať d. nos (čuch) a) dobre rozoznávať vône a zápachy, b) pren. správne tušiť niečo; hovor. mať d. rozum byť rozumný; nemať d. rozum byť nepríčetný, bláznivý; hovor. byť pri d-om rozume byť triezvy; mať d-ú hlavu byť múdry, nadaný; hovor. byť na d-ej kuchyni mať kvalitnú stravu; byť v najlepších rokoch stredného veku; robiť niečo podľa najlepšieho vedomia a svedomia podľa svojich schopností; uznať za dobré pokladať za správne, súhlasiť s niečím; po d-om (urobiť niečo) podobrotky; rozísť sa po d-om, v d-om v priateľstve, nie v hneve;

2. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

spodst. dobrá, -ej ž. známka pre druhý al. tretí stupeň prospechu: mať, dostať d-ú zo slovenčiny;

3. (o ľuďoch) plniaci si svoje povinnosti, opravdivý, dôkladný, dokonalý, súci: d. pracovník, d. učiteľ, d. žiak, d. straník; d. herec, d. spevák; d. krajčír; d. hráč; mať d-ého muža, d-ú ženu; d. otec starostlivý; d-á matka starostlivá, obetavá; d-é dieťa poslušné;

4. (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce morálne, etické vlastnosti, poriadny, počestný, statočný, spravodlivý: d. človek, d-é dievča

iron. d. kvietok, d. vták (vtáčik) o samopašnom dieťati al. o prefíkanom človeku;

5. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: d. skutok, d. príklad, d. úmysel, d-é predsavzatie, d-é mravy

mať d-é meno byť známy (v dobrom zmysle); ísť, kráčať po d-ej ceste postupovať správne; dať sa na d-ú cestu začať žiť usporiadaným životom;

6. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý: d-é zaobchádzanie, d-é slovo; byť d. k niekomu, na niekoho

arch. chodiť po d-ých ľuďoch po pýtaní, žobrať; d-á vôľa ochota niečo urobiť; nedať niekomu (ani) d-ého slova o neprívetivom správaní sa voči niekomu; buď (buďte) taký d. (zdvorilostná formula) prosím ťa (vás); hovor. nech som d. (zaverenie) na moj veru, na moj dušu;

7. osožný, vhodný, výhodný, užitočný: d-á myšlienka, d-á príležitosť; robiť d-é obchody;

Keď nieto koláčov, aj chlieb je dobrý (prísl.) treba sa uskromniť; hovor. teraz som ti (vám) d. (výčitka) teraz ma potrebuješ (potrebujete);

8. priaznivý: d-é znamenie; mať d-ú mienku o niekom, urobiť d. dojem na niekoho; mať d-é pracovné podmienky;

9. príjemný, milý, radostný: d. program, d-á zábava, d-á hudba; mať d-ú náladu byť veselý; želať, priať niekomu dobré ráno, dobrú noc; Dobrý deň! Dobré ráno! Dobrú noc! pozdravy; Všetko dobré! Všetko najlepšie! zdvorilostná formula pri rozlúčke

urobiť si d. deň z niekoho posmech, utiahnuť si z neho; hovor. Čo dobrého? Čo dobrého ste nám doniesli? Akú zprávu, aké prekvapenie? (formula, ktorou sa obraciame na prichádzajúceho);

10. hovor. veľký, hodný; presahujúci určitú mieru: d-á úroda; odkrojiť d. kus chleba, prejsť d. kus cesty; čakať d-ú hodinu vyše hodiny; prejsť d-ých 10 km vyše 10 km

Morfologický analyzátor

dobrý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrého; (o) dobrom; (s) dobrým;

(dvaja) dobrí; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobrých; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšieho; (o) lepšom; (s) lepším;

(štyria) lepší; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepších; (o) lepších; (s) lepšími;


(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšieho; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(štyria) najlepší; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepších; (o) najlepších; (s) najlepšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) dobrý; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobrý; (o) dobrom; (s) dobrým;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jeden) lepší; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepší; (o) lepšom; (s) lepším;

(tri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (o) lepších; (s) lepšími;


(jeden) najlepší; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepší; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(štyri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (o) najlepších; (s) najlepšími;


ženský rod

(jedna) dobrá; (bez) dobrej; (k) dobrej; (vidím) dobrú; (o) dobrej; (s) dobrou;

(tri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jedna) lepšia; (bez) lepšej; (k) lepšej; (vidím) lepšiu; (o) lepšej; (s) lepšou;

(tri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (o) lepších; (s) lepšími;


(jedna) najlepšia; (bez) najlepšej; (k) najlepšej; (vidím) najlepšiu; (o) najlepšej; (s) najlepšou;

(tri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (o) najlepších; (s) najlepšími;


stredný rod

(jedno) dobré; (bez) dobrého; (k) dobrému; (vidím) dobré; (o) dobrom; (s) dobrým;

(štyri) dobré; (bez) dobrých; (k) dobrým; (vidím) dobré; (o) dobrých; (s) dobrými;


(jedno) lepšie; (bez) lepšieho; (k) lepšiemu; (vidím) lepšie; (o) lepšom; (s) lepším;

(tri) lepšie; (bez) lepších; (k) lepším; (vidím) lepšie; (o) lepších; (s) lepšími;


(jedno) najlepšie; (bez) najlepšieho; (k) najlepšiemu; (vidím) najlepšie; (o) najlepšom; (s) najlepším;

(štyri) najlepšie; (bez) najlepších; (k) najlepším; (vidím) najlepšie; (o) najlepších; (s) najlepšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1870 Potok RS/BC gemer.
1773 Dobra-Patak, Potok, 1786 Dobra-Patak, 1808 Dobrapataka, Potok, 18631913 Dobrapatak, 1920 Dobrý Potok, 1927– Potok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DOBRÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 57×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
DOLNÉ SALIBY, okr. GALANTA – 9×;
HORNÉ SALIBY, okr. GALANTA – 9×;
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 4×;
VEĽKÝ MEDER, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
SPIŠSKÁ BELÁ, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 2×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
MATÚŠKOVO, okr. GALANTA – 2×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŽIHÁREC, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;
GALANTA, okr. GALANTA – 1×;
JAHODNÍKY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor