Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobrý

I. lepší príd.

1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom; bojovať za lepší svet; d. skutok, úmysel

2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech; dievča z d-ej rodiny

3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon; d-é víno, d. sluch; d-á pôda úrodná; d-á kniha

4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia

5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.; d-é slovo, zaobchádzanie; buď(te) taký d. prosím ťa (vás)

6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem; d. znak, d-á novina; (želať niekomu) d. deň, d-ú chuť

7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy; d-é priateľstvo; v d-om zmysle slova

8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok; na to mu bol d., aby ...; na čo je to d-é? to nemá zmysel

9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu; mať za sebou d. kus cesty

● mať d. nos správne tušiť niečo; je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja; priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho; mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle; mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť; byť v najlepších rokoch stredného veku; expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť; byť v d-ých rukách mať správnu opateru; robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu; niečo patrí k d-ému tónu je bežné

II. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka; veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie

dobrý -rá -ré 2. st. lepší príd.

najlepší -šia -šie príd. 3. st. k → dobrý

Dobrý Potok -rého -ka L -rom -ku m.

časť obce Málinec;

Dobropotočan, Potočan -na pl. N -nia m.;

Dobropotočanka, Potočanka -ky -niek ž.;

dobropotocký, potocký -ká -ké príd.

dobrý -rá -ré 2. st. lepší príd. 1. ▶ (o veciach, o javoch) vyhovujúci istým kvalitám, spĺňajúci isté požiadavky, poriadny, hodnotný, vhodný: d. obed; d. vzduch; dobrá voda, pôda, úroda; najlepšie sedadlá v autobuse, v divadle; dobrá kniha, pesnička; d. film; dobrá značka (oblečenia, auta atď.); dobré študijné výsledky; dobré remeslo; d. zdravotný stav; dobré znalosti jazyka; dobré účinky cesnaku; robiť dobré divadlo; mať d. čuch, sluch, zrak; mať dobrú postavu; dávať si d. pozor na niečo, na niekoho; d. koniec; dobré snehové podmienky; užiť niečo v dobrom zdraví; byť v dobrej forme cítiť sa najmä fyzicky dobre, a tak podávať dobré výkony; nebol o nič lepší ako ostatní
2. ▶ (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce vlastnosti; plniaci si svoje povinnosti: d. hospodár, pracovník, študent, žiak; d. kresťan; d. občan; robiť sa dobrým; buď d.! poslušný
3. ▶ vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem: dobré mravy, spôsoby; byť dobrým príkladom; urobiť kus dobrej práce; bojovať za dobrú vec; dobré pracovné, susedské vzťahy; dobré priateľstvo
4. ▶ svedčiaci o vnútornej dobrote, naplnený láskou, dobrotivý, prívetivý, milý: byť d. k deťom; d. skutok; d. úmysel; dobrá vôľa; dobré srdce; dobré slovo
5. ▶ prinášajúci úžitok, osožný, prospešný, výhodný: dobrá myšlienka; dobrá rada; dobrá príležitosť; dobré ceny v supermarkete; dobré možnosti na zábavu; dobré (pracovné) miesto; na to som ti bol d., čo?!; na čo je to dobré?
6. ▶ ktorý prináša radosť, potešenie, príjemný: d. chýr; dobrá novina; d. pocit; d. dojem; dobrá nálada □ dobrý deň pozdrav; dobrú chuť želanie (obyč. spolustolovníkom) pred začatím jedenia
7. ▶ ku ktorému nás viaže isté citové puto: d. kamarát, priateľ, známy
8. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie, resp. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: byť z dobrej, lepšej rodiny; byť dobrá partia pre niekoho; byť z dobrých kruhov; bývať v dobrej štvrti
9. ▶ presahujúci určitú mieru; syn. veľký, riadny: urobiť d. kus práce; musel ho dobrú chvíľu čakať; zjesť dobré dva taniere polievky; prejsť dobrých pár kilometrov peši; nevidel som ho dobrého pol roka; napadlo na dobrých 50 cm snehu vyše □ dobrý vietor do plachát želanie niekomu, kto niekam cestuje; boli by ste taký dobrý/taká dobrá súčasť prosby, keď od niekoho niečo žiadame; do smrti dobrí formula pri uzmierovaní
◘ fraz. dobrý ako kus chleba veľmi dobroprajný, dobrosrdečný; dobrá duša i iron. dobroprajný, dobrosrdečný človek; často iron. jeden lepší ako druhý sú rovnakí, rovnako zlí; najlepšie roky života mladosť a produktívny vek človeka; byť na dobrej adrese na správnom mieste; byť na dobrej pomoci pomáhať niekomu; byť v dobrých rukách s niekým, s niečím sa zaobchádza primeraným spôsobom; byť v najlepších rokoch stredného veku; mať dobré nohy vedieť rýchlo chodiť, behať; nemať dobré slovo pre niekoho vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne; mať dobrú hlavu byť veľmi inteligentný; mať dobrú mušku dobre cieliť; mať dobrú pamäť a) pamätať si veľa vecí b) pripomínať si, nezabúdať na niektoré udalosti; mať/nemať dobrý deň keď sa niekomu darí, nedarí; mať dobrý nos vycítiť obyč. zlú situáciu; nezíde dobrým koncom zo sveta; zle sa to s ním skončí; niečo je na dobrej/najlepšej ceste správne sa postupuje v nejakej činnosti, niečo má šancu na úspech; prinášať dobré ovocie byť osožný; prísť v najlepšom/do najlepšieho v správny čas; robiť si z niekoho dobrý deň posmievať sa niekomu; stratiť dobré slovo za niekoho prihovoriť sa za niekoho; to nevrhá naňho dobré svetlo nesvedčí to v jeho prospech; ukázať sa v dobrom/lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. ani by sme nevedeli, čo je dobré, keby zlého nebolo; dobrá rada nad zlato al. dobrá rada stojí groš; dobrá práca sama sa chváli; dobrá sviňa všetko stroví; dobrý Dajko, ale zlý Vracajko; dobrý priateľ nad zlato; dobrý sused lepší ako rodina; dobrých ľudí sa veľa zmestí; hlad je dobrý kuchár; i dobrému kocúrovi myš ušmykne; koniec dobrý, všetko dobré; nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť

lepší -šia -šie príd. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobrý: lepšia kvalita; vidina lepšej budúcnosti; podať lepší výkon; nájsť si lepšiu prácu; hneď mám lepšiu náladu; voliť si lepšiu alternatívu; dostať sa do lepšej formy; prispieť k lepšej informovanosti občanov; mať l. prehľad; byť v lepšej pozícii; emigrovať s nádejou na l. život; dnešná situácia je už podstatne lepšia ako pred rokom; výsledok je oveľa lepší, ako sme očakávali; hľadané slovo je v texte pre lepšiu orientáciu farebne zvýraznené
2. ▶ určený na slávnostnú príležitosť, sviatočný: obliecť si lepšie šaty
3. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie al. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: pohybovať sa v lepšej spoločnosti; byť z lepšej rodiny; bývať v lepšej lokalite; toto jedlo nájdete v každej lepšej reštaurácii
◘ fraz. často iron. jeden lepší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; brať niečo z lepšej stránky hodnotiť situáciu, okolnosť kladne, s optimizmom; [ukázať sa/predstaviť sa/prejaviť sa] v lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. dobrý sused lepší ako rodina; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá; lepší krátky život ako dlhá smrť; lepší vrabec v hrsti ako holub na streche al. lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hodinka na rozmýšľanie ako rok na banovanie; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov; lepšie dobré susedstvo ako planá rodina; lepšie niečo ako nič

najlepší¹ príd. 3. st. k ▶ ↗ dobrý: n. hráč, režisér; n. román, film roka; n. kúsok; najlepšia káva najchutnejšia; najlepšie služby v oblasti gastronómie; mať n. čas v behu; podať n. výkon; byť v najlepšej forme; dosahovať najlepšie výsledky; nemá práve najlepšie spôsoby správa sa nevhodne, netaktne; na univerzite sa zišiel tím najlepších odborníkov; dnes nemá najlepšiu náladu ◘ fraz. ani pri najlepšej vôli napriek najväčšiemu úsiliu; najlepšia cesta najvhodnejší spôsob: najlepšia cesta, ako sa presadiť; najlepšia cesta k úspechu; v najlepšom prípade za priaznivých okolností najlepší priateľ človeka a) pes b) kniha; najlepšie roky [života] mladosť a produktívny vek; byť v najlepších rokoch byť v plnej sile, produktivite, v rozkvete; najlepšie časy/to najlepšie už má za sebou (o predmete) je opotrebovaný, zničený, doslúžil; niečo je na najlepšej ceste správne sa postupuje v nejakej činnosti, niečo má šancu na úspech; prísť v najlepšom/do najlepšieho ocitnúť sa niekde vo vhodnom, správnom čase; [konať, postupovať, rozhodovať, robiť] s najlepším vedomím a svedomím al. podľa najlepšieho vedomia a svedomia s plnou zodpovednosťou; to nie je najlepšia vizitka to nie je priaznivé svedectvo o niekom, o niečom, nie je to na chválu ◘ parem. bieda je najlepší majster [, všeličomu naučí] v núdzi si musí každý vedieť pomôcť; hlad je najlepší kuchár hladnému všetko chutí; najlepšia obrana je útok kto sa niečím previnil, zvyčajne sám obviňuje iných

dobrý, 2. st. lepší príd.

1. (o veciach al. o javoch i o zvieratách) majúci požadované vlastnosti, primeraný, náležitý, vyhovujúci, správny: d-á akosť, d-á pôda; d-é peniaze platné, nefalšované; d-é jedlo, d-é víno dobrej akosti a chutné; fyz. d. vodič tepla, elektriny kladúci malý odpor; látka lepšej kvality; podať lepší pracovný výkon; niečo lepšieho vec vybranej kvality; mať d. žalúdok zdravý, pren. veľa zniesť; mať d. sluch, zrak dobre počuť, vidieť; mať d-ú pamäť schopnosť ľahko a trvale si zapamätať; dožiť sa niečoho, užiť niečo pri d-om zdraví; veriť v lepšiu budúcnosť; dievča, mladík z d-ého (lepšieho) domu, z d-ej (lepšej) rodiny zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (najmä o mladých ľuďoch v buržoáznej spoločnosti); Dobrého veľa nebýva. (prísl.)

● hovor. mať d. nos (čuch) a) dobre rozoznávať vône a zápachy, b) pren. správne tušiť niečo; hovor. mať d. rozum byť rozumný; nemať d. rozum byť nepríčetný, bláznivý; hovor. byť pri d-om rozume byť triezvy; mať d-ú hlavu byť múdry, nadaný; hovor. byť na d-ej kuchyni mať kvalitnú stravu; byť v najlepších rokoch stredného veku; robiť niečo podľa najlepšieho vedomia a svedomia podľa svojich schopností; uznať za dobré pokladať za správne, súhlasiť s niečím; po d-om (urobiť niečo) podobrotky; rozísť sa po d-om, v d-om v priateľstve, nie v hneve;

2. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

spodst. dobrá, -ej ž. známka pre druhý al. tretí stupeň prospechu: mať, dostať d-ú zo slovenčiny;

3. (o ľuďoch) plniaci si svoje povinnosti, opravdivý, dôkladný, dokonalý, súci: d. pracovník, d. učiteľ, d. žiak, d. straník; d. herec, d. spevák; d. krajčír; d. hráč; mať d-ého muža, d-ú ženu; d. otec starostlivý; d-á matka starostlivá, obetavá; d-é dieťa poslušné;

4. (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce morálne, etické vlastnosti, poriadny, počestný, statočný, spravodlivý: d. človek, d-é dievča

● iron. d. kvietok, d. vták (vtáčik) o samopašnom dieťati al. o prefíkanom človeku;

5. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: d. skutok, d. príklad, d. úmysel, d-é predsavzatie, d-é mravy

● mať d-é meno byť známy (v dobrom zmysle); ísť, kráčať po d-ej ceste postupovať správne; dať sa na d-ú cestu začať žiť usporiadaným životom;

6. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý: d-é zaobchádzanie, d-é slovo; byť d. k niekomu, na niekoho

● arch. chodiť po d-ých ľuďoch po pýtaní, žobrať; d-á vôľa ochota niečo urobiť; nedať niekomu (ani) d-ého slova o neprívetivom správaní sa voči niekomu; buď (buďte) taký d. (zdvorilostná formula) prosím ťa (vás); hovor. nech som d. (zaverenie) na moj veru, na moj dušu;

7. osožný, vhodný, výhodný, užitočný: d-á myšlienka, d-á príležitosť; robiť d-é obchody;

● Keď nieto koláčov, aj chlieb je dobrý (prísl.) treba sa uskromniť; hovor. teraz som ti (vám) d. (výčitka) teraz ma potrebuješ (potrebujete);

8. priaznivý: d-é znamenie; mať d-ú mienku o niekom, urobiť d. dojem na niekoho; mať d-é pracovné podmienky;

9. príjemný, milý, radostný: d. program, d-á zábava, d-á hudba; mať d-ú náladu byť veselý; želať, priať niekomu dobré ráno, dobrú noc; Dobrý deň! Dobré ráno! Dobrú noc! pozdravy; Všetko dobré! Všetko najlepšie! zdvorilostná formula pri rozlúčke

● urobiť si d. deň z niekoho posmech, utiahnuť si z neho; hovor. Čo dobrého? Čo dobrého ste nám doniesli? Akú zprávu, aké prekvapenie? (formula, ktorou sa obraciame na prichádzajúceho);

10. hovor. veľký, hodný; presahujúci určitú mieru: d-á úroda; odkrojiť d. kus chleba, prejsť d. kus cesty; čakať d-ú hodinu vyše hodiny; prejsť d-ých 10 km vyše 10 km

dobrý (2. st. lepší) príd.
1. csl majúci požadované vlastnosti, kvalitný, primeraný, náležitý (o veciach i zvieratách): Takí dobréj bičak som mau̯ (V. Lom MK); Tam bola na to (na tehlu) dobrá hľina (Podmanín PB); Vinohrad visadzil dobríma ščepama (Myslenice MOD); Perše buľi roje v maju, ked bula dobra paša (Rozhanovce KOŠ); Konope śe sadziľi do dobri źemi (Dl. Lúka BAR)
L. dobrá úroda (Lišov KRU) - bohatá; dobrie zeľini (Žaškov DK) - liečivé; dobré čeli (Trakovice HLO) - pokojné; dobré hríbi (Návojovce TOP) - jedlé
F. ma_dobrí jazik (Rim. Píla RS) - rád rozprávať; mied dobrú hubu (Hlboké SEN) - byť výrečný; maď dobrí rozum (Devičie KRU) - byť rozumný; mad dobrú hlavu (Hor. Lehota DK) - byť múdry; maď dobrí nos (Brestovany TRN) - vedieť predvídať, vytušiť; pri dobrom rozume som bou̯ (Mošovce MAR) - triezvy; spravi_ci dobruo oko (Rim. Píla RS) - snažiť sa zapáčiť; biď na dobrej kuchiňi (Rim. Píla RS) - byť tučný
2. plniaci si svoje povinnosti, dôkladný, súci, zámožný (o ľuďoch): Dobrej gazda si ho (seno) čo najdriou domou otpratau̯ (V. Lom MK); Dobriého muža má (Betliar ROŽ); Prodával role a lepší gazdové to kupovali (Láb MAL); Vedz ju (mladú) odvedzu do komori, žebi z ňej bula dobra gazdiňa (Rankovce KOŠ)
3. poriadny, spravodlivý, statočný (o ľuďoch): Z dobré ženi nigďi planá nebuďe (Revúca); Šez_detí žijú, su dobré na rodičóv šeckí (Sereď GAL); To barz dobri človek, ňikemu ňeubľiži (Dl. Lúka BAR)
L. dobri kvitok, dobra firma (Brezina TRB) - iron. o prefíkanom človekovi; dobrí fták (Brestovany TRN) - nespoľahlivý človek
F. dobrí ako maťerinskuo mľieko (Rim. Píla RS), dobri jak falatek hľeba (Markušovce SNV), je dobri jag aňďel (Záhradné PRE) - veľmi dobrý; dobrí son bou̯ s ňin (Sebechleby KRU) - priatelil som sa s ním
4. vyhovujúci, vhodný: Tan som veľmo dobrú robotu mau̯ (V. Lom MK); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); Dobre časi buľi na pčoli (Rozhanovce KOŠ)
F. ľepší dlžňíg ako hňeuňík (Mošovce MAR) - treba voliť menšie zlo
5. veľký, značný, silný: Daj dobrí pozor! (V. Bielice TOP); Dobrí chlap s ňeho buďe (Košťany n. Tur. MAR); Dobré kone mávav, dokál gazduvav (Brestovany TRN); Už maľi dobri falat skošeni (Brezina TRB)
6. osožný, užitočný: Kura dobra pri dome (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. čil som ti dobrí! (Lukáčovce HLO) - iron. potrebný (s výčitkou); príz_do dobrej školi (Rim. Píla RS) - iron. dostať sa pod zlý vplyv
7. príjemný, radostný, vydarený: Tam hore bívaľi dobrie zábavi (Detva ZVO); Na mosce vidzela čvachana z bradu, nuž nemala dobrí pocit (Ružindol TRN); Hňeśka ňimam dobru dzeku (Dl. Lúka BAR)
L. dobrí den vinšujem! (Nandraž REV); dobré ráno! dobrí večer! (V. Bielice TOP) - pozdravy, v pozdravoch: dobrí čas (Semerovo HUR), dobra chviľa (Brezina TRB) - pekné počasie
F. taká bola ako dobrej ďen (Pondelok RS) - príjemná; minuu̯ sa šecog oľej, tag nán lampa dala dobrú noc (Pukanec LVI) - zhasla; nerop si ze mna dobrí den! (Lukáčovce HLO) - neuťahuj si zo mňa
8. nemalý, väčší, poriadny: Tam bíva dobrí vos sena (Bystrička MAR); Zaslúžev bi si dobrú facku (V. Bielice TOP)
F. ešťe aj dobrí tížďeň ujďe (Detva ZVO) - viac ako týždeň; za dobrú hoďinu sa takuo ďialo (Čelovce MK) - vyše hodiny; toho prosa tam bolo ešče za dobrú meccu (Brestovany TRN) - vyše mece; dobri meśadz mi śe u karčme ňeukazal (Lastomír MCH) - vyše mesiaca
9. v dvojslovnom názve rastliny: dobrá misel (Bošáca TRČ) - bot. pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)

dobrý príd
1. vyhovujúci požadovaným nárokom najmä pracovným; dôkladný, náležitý, schopný, silný: na ty penyze aby dobryho koncionatora drzely (PARÍŽOVCE 1564 E); (dcéra) ma dosti ssyat, ay robotnycza gest dobra (V. ČEPČÍN 1661); yak na dobreho sluzebnika zaleži, swu wernost zadrzal (s. l. 1718); počkag, pane, teras ty ga dam pokog, ale maly čas wystogi, že prigdem s dobrimy chlapy (TURIEC 1746); bellipotens: dobry bogownjk; informare oratorem: dobrého rečnjka uďelati z ňekoho; literatus: umely, učeny, dobry žák (KS 1763)
L. pěkně pjssess, máss pěkné pjsmo, dobru ruku (WU 1750) pekný, úhľadný rukopis
2. (o ľuďoch a ich konaní) mravne vyhovujúci; poriadny, príkladný, čestný, šľachetný: ti lide dobry su nam radili a hrozili, abychme tu wiecz na dobre lidi spustili (VARÍN 1485 SČL); w tomto nassem vrade chceme dobre wecy welebity a zle tupiti (P. ĽUPČA 1564); nigdhy geden zly czlowek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 KL); dczery powynowatj budu bratri pekne a krasne spolocžne medzj dobre lydy wydati (L. TRNOVEC 1604); Dora Pawlowie dobri a prikladny ziwuot wiesty bude (VELIČNÁ 1724)
L. w tu przi wstupili su dobri lide a nassli su toho statku 12 zlatich hotowich (ŽK 1477) práv vážení občania, ktorých rozhodnutie malo právnu záväznosť, arbitri; dobry sem buog bogowal, bech gsem dokonal, wyru sem zachowal (BAg 1585) náb žil som podľa prikázaní; paklý gsme w čem poblúďili, napraw nás, Pastýri dobrý (CC 1655) bibl o Kristovi; d-é meno, d-á povesť česť, spoločenská vážnosť, autorita: abychom skrze takowu necžistotu a hriech sodomsky nassu pocztiwost, dobre gmeno nestratili (BAg 1585); neweducze žadneg gyneg weczy, ktera by gegych dobru powest a pocztiwost russytj mela (BELÁ 1596); d. svedok, d-é svedomie, svedectvo práv hodnoverný, právne preukazný: yakowe dobre swedomi magi o tu Suchu dolinu (s. l. 1576); na dobreho (!) swedectwy statečzneho čloweka ustanowyl (RADVAŇ 1702); koho bi vedel dobriho swetka (KRUPINA 1729); vedľa (podľa) svojho d-ého svedomia, na svoje d-é svedomie, pod svojím d-ým svedomím, pod (svojou/našou) d-ou vierou práv na svoju česť, miestoprísažne: y znal gest pod swu dobru vieru a przysahu takto (ŽK 1517); beze wsseho odkladany aneb wymluwek pod dobru wyru nassy zaplatiti yak nayprwe byti musse (L. ONDRAŠOVÁ 1571); slibugete-li take pod zawazkem a na wasse dobre sumneny polepsseny žiwotow wassych (BAg 1585); Thomas Betelon wyznal a wyslowyl pod swym dobrym sumnenym (S. ĽUPČA 1603); my take wedle dobreho nasseho swedomy wiznawame (BRATISLAVA 1681 E); podla sweho dobreho swedomja a dussneho spassenja takowy hnog spolu y z wywezenym musy ssaczowat (BOLEŠOV 1735); swedek pod swim dobrym swedomym wedle prysahy nech wizna (NECPALY 1749)
F. po lawičce w blate zlý y dobrý se matie (SiN 1678) hľadanie správnej cesty je pre každého ťažké; (Boh) chtegice gisteho welikeho hrissnika na dobru cestu obratit, wiwedel ho w čass witrženj misli do pekla (SF 18. st) náb priviesť k cnostnému životu; Cicero widice, že by Caliu, cloweka gisteho wiceg ze swu reču žalowal nežly branyl, uctiwe rekl: Calius ma dobru ruku prawu, ale zlu lewu (MC 18. st) je len čiastočne spravodlivý
3. vyhovujúci kvalitou (chuťou), vhodný pre daný účel; výborný, hodnotný, kvalitný: toto take dobre gest: rerychu zelenu warziti w koziem mlecze a tez piti rano a weczer (UHROVEC 1545); (Demiter) gemu ziednal gedno dobre ffutro (D. STREHOVÁ 1600); daly su mu predne ostre naučeny, yak powedane dobru sskolu (S. ĽUPČA 1605) prísne ponaučenie; wezmj kwetu a wrssku pelinku gednu libru, potom pričin k tomu dobreho cukru (RN 17.-18. st); ploty gak uwratnje tak y bočnje spoločne wedle proportye magy se dobrye držat (LIPTOV 1716); prihotoweny obed dobry (KB 1757) výdatný; oni pak dobrím ješťe wekem wládnú (BR 1785) sú v rozkvete síl;
x. pren aby na gazik welmo rozpussteny kantar dobri wložitj račili ((PUKANEC) 18. st) obmedziť v rozprávaní
L. zanechal sem pak sribra luotou 14, wsak dobrej probj (BREZNO 1599) čistej, rýdzej; winicu nedal bych za dwetiszicz zlati, ponewadž gest w dobreg robote (KRUPINA 1651) kvalitne obrábaná; d. peniaz, toliar, zlatý, zlatý d-ej váhy, d-ej mince (na/v d-ej minci/monete), d-ej sumy (na d-ej sume) majúci stanovený, určený obsah drahého kovu: Sstephan dluzen gest bratru swemu wlastniemu dwadczeti a pieth zlattych dobrych a sprawedliwych; Melichar poruczil sto zlatich czerwenich dobrey wahi kremniczkich (ŽK 1469; 1508); Janos Plati y z pany manzelku swu zuplnie tiech tristo zlattych dobrey mincze y wazney hotowo wzali (P. ĽUPČA 1562); navrhali na nas čtyristo penis zlych, že nestali za nic a my ubozi lidie museli sme tolikieš dobrych dat (LISKOVÁ 16. st LP); od Alazowskeho sedliacztwa polozila hotoweg summi osemdesat tolarow dobrych a dwanast czerwenich zlatich (TURIEC 1637); (na kotol) brat nagstarssy dal flor. quindecim dobreg summy (BYSTRIČKA 1665); wizdwihla som dwesto zlatich w dobreg cisarskeg minczy (VRBOVÉ 1689); zobrala som f 100 na dobreg summe (P. BYSTRICA 1689); prigal sem od predgmenowaneg panyeg zlatich nemeczkich 70 w dobreg striberneg monete (KRÍŽOVANY 1768); d-ým právom, spôsobom, v d-om spôsobe ako sa patrí, poriadne, v poriadku: hospodarstwy wsselike aby mohlo od W. Oswicenostj w dobrem spůsobu cžasem swym nalezene byti (BYTČA 1613); to abi se skrze lidi statecnich revidowalo a wssecko spusobem dobrim (KRUPINA 1684); ja Jan, neboheho Ondreja Kunika pastorok, dnu napsanu luku, kteru sem až posawat užiwal dobrim prawom, pusstam (LIPTOV 1740)
F. maecenas: milownjk dobreho umeňá (KS 1763) krásneho umenia
4. (o postavení človeka v triednej spoločnosti) urodzený, vznešený, vyberaný, panský: pan Waczlaw tu gistu summu cztyrista zlattych zuplna a docela wyplnil a zaplatil yako pan a czlowiek dobry (ŽK 1472); dobrych a cztyhodnych vroczenych panow k tomu sem wywolyl (PARÍŽOVCE 1564 E); sami o tom dobre wieme a swečime, že on dobrj pan (farár) zrownane učinil s panom Paulom Buzakom strany domu (BÁTOVCE 1631); bene natus: dobreho rodu; elegans in cibo: dobry stúl držjcy; hospitalitas: dobre prigjmánj hosťúw (KS 1763)
5. dobrotivý, žičlivý, láskavý, vľúdny, prívetivý, milý, oddaný: Wassey Milosti prosym yako pana a pritele sweho dobrzeho (TOPOĽČANY 1559); Wassi Welikomoznost dobru pritelkini biti uznawam (SKALA 1639); nikdy k neg dobra nebude, pokyal to nebude robiť, cžuo ona (KRUPINA 1716)
L. racz nas (Bože) dobrye skoncyenye poslacy (V-V 14. st) dopraj nám šťastlivú smrť; prosyme, raczte toho (dlh) w dobree wuoli doczasu ponechati (KEŽMAROK 15. st) na pokoji; Linhart ma a bude miti mocz s tu zienu cziniti podle swe dobre wule (RUŽOMBEROK 1550) podľa vlastného uváženia; za geho dobru wuly mam gemv daty patnaste baranow (MADOČANY 1569) za žičlivosť, náklonnosť; porucžiam Gyrzikowy, synu memu, manzelku swu, aby s nim žiwa byla w statku tomto do gegi dobreg wuole (ŽILINA 1601) kým tak bude chcieť; gedneg y druheg stranki poctiwost abi na miste bila, abi w dobru wuoli wešli (Z. PODHRADIE 1630) sa pomerili; zahradu po mogeg dobreg wulj nedal bych gi (!) za fl 400 (KRUPINA 1651) ani pri najlepšej vôli; že sa y s toho sweta w dobreg wuoly od sweho manžela odebrala (L. MIKULÁŠ 1760) v dobrom, pokojne; hilaritas: weselost, dobrá wúla (KS 1763) veselosť; postoj, má milá Anička, buď powolná, neb mne prišla dobrá vóla (PV 1782) zažiadalo, zachcelo sa mi; d-ej vôle, mysle byť, d-ú vôľu mať byť veselý, bezstarostný: dobreg wuli buď (KB 1757); fac te hilarem: meg dobru vúlu (KS 1763); poď sem, napime se spolu a majme už dobrú volu (PV 1761-81); d-ú vôľu mať ku komu, ukazovať komu prejavovať náklonnosť, priazeň, láskavosť: mistr Jan magicz dobru wuoli k tey syrotie Barbore, duom a statky hospodarske wzdal gest (ŽK 1485); mne dobru wuoli a krestansku lasku mudry a oppatrny muž vkazowal (RUŽOMBEROK 1571); z d-ej vôle, d-ou vôľou dobrovoľne, bez nátlaku: Lukacz prodal ffoytstwie w Domanizi z sweg dobrey wuole (ŽILINA 1472 SČL); (J. Kráľ) swu dobru wuoli zeznal przed nami (KŽ 14. st); d. Bože, družina, pane, človeče, priateľu dôverné oslovenie: dobra druzino, nepomahaite a nefolguyte gemu (SKALICA 1432 SČL); můg mili krestiansky dobri pritely; mug mili dobri člowecže (TC 1631); o, moj Bose, moj dobri Panye (DŽ 1752); o, Bože dobry, gak ti gest to welika hostina (MS 1758)
6. komu, čomu; dľa čoho; proti al. k čomu; na čo, za čo prinášajúci úžitok; užitočný, prospešný: zdrawy, sstesti y mnoho ynich dobrich weci Wassi Oppaternosti winssugi, pane richtari (SIELNICA 1574); biwssy y moga krawa tak dobra yako y druha na mljeko (KRUPINA 1695); veronica u winie warena a pita gest prawe dobry kus proti porusseneg slezine (HL 17. st); frugi: dobri, užjtečnj (AS 1728); koren lilyovi dla dihawicse y dla kaslu suheho jest dobry (RO 18. st); malo studeni mag dobri gest, ale welmi studeni sskodliwy (PR 18. st)
7. priaznivý, príjemný, vyhovujúci, kladný: po(pro)ste mileho Pana Boha za dobre powetrze (SM 1479 E); Vassie Milost ste mne na tho daly odpoviedth dobru (ZAVAR 1530 E); domow k nam z dobrymi a weselymi nowynami we zdrawi se nawratily (SKLABIŇA 1612); Van Stiphout chír dobrý priňesél (BR 1785)
L. wessel, neriekagycz žadnemu any dobreho, any zleho slowa (s. l. 1654) nič nepovedal; (Alžbeta Adamčíková) rada by dobri poradek za žiwota sweho učinit (PREŠOV 1695) práv testament; origanum: dobra misel (NP 17. st) bot pamajorán obyčajný Origanum vulgare; proti dobreg nesstowiczi wezmi howazi legna nowe (LR2 17. st) med nepravým ovčím kiahňam; dobre o nem zmjssleli a wssecko na dobru stranku wykladali (LKa 1736) po dobrom; indifferens: obecná wec, any dobrá, any zlá, bez rozeznáňa, nerozdylny (KS 1763) neutrálny, indiferentný; d. deň, večer, d-á (-ú) noc pozdravy a želania: slussbu a dobry den wskazugem wam (ŠÁŠOV 1579); Bohu te porúčim, vinšujemť dobrú noc (PV 1603); dobry wečer (KS 1763); dobra noc, dobra noc, muj mily Andrišku (PV 18. st); d-ými rečami, d-ou rečou, d-ým slovom urobiť, dosiahnuť niečo presviedčaním, nenásilne: ten muz, czy byl dobytek, musy to platiti, gestli nemuoze dobru rzeczy od nieho wymluwiti (ŽK 1473); gedného každého s nych ozbrogil, ne z ozbrogenjm sstjti a kopij, ale z rečami welmy dobryma (KB 1756); (k) d-ému, šťastlivému koncu, na d-ú stránku priviesť, (v) d-ú stranku obrátiť, položiť čo, d. koniec učiniť prijateľne doriešiť: vczinili su zmluwu a konecz dobry mezy Czmelem a Zydkem (P. ĽUPČA 1536); o to vsylowat budeme a chczeme az dobremu konczy prywesty (HLOHOVEC 1559); ta wecz bi mohla ku dobremu konzy priwedena bity (BREZNO 1590); prosym mu causu tuž na dobru stranku a ku sstastlywemu koncy prywesty (B. ŠTIAVNICA 1600); werjm a vffam, že mogj a geho prozbu w dobru stranku položite (HALIČ 1612); verime, že Vaša Urozena Milost rača našu žadost dobru stranku obratiti (HÁMRE 17. st LP)
8. (o vzťahu, stave) nenarušený, pevný, stály, zdravý: pre nassy dobrie przitelstwo aneb susedstwo to vczynite (BOJNICE 1561 U2); Balcier Smrtnyk a Gasspar Sykora se zmerilj a zas w dobre pratelstwy wessly (S. ĽUPČA 1603) spriatelili sa; mnozy vždycky pri dobrém zdrawy gsu (MP 1718); zadrzis hrozno, figi a wlaske orechy dluho dobre, gestli ge do wlastnich gegich listkow obwineš (PR 18. st)
L. Nemlath, vgecz dobrey pameti Martina Nemlata (ŽK 1473) (o mŕtvom) na ktorého v dobrom spomíname;
x. adm pri (v) d-ej pamäti, d-om rozume, d-ej pamäti, d-ého rozumu, za d-ej pamäti duševne zdravý; práv schopný právoplatne rozhodovať: Sstephan Ssokot, gsa nemoczen, ale gesstie dobre pamieti a vplneho rozumu vczinil gest poruczenstwie ze wssech statkuow swych (ŽK 1507); ya czož bych kolwek w dobrey pameti poruczyl w testament za dussu mu (P. ĽUPČA 1509); ya Ondreg Sperzen, aczkoly na tiele neduzywy, wssak z boze mylosty dobreho rozumu, swu wulj posledny oznamugy (ŽILINA 1566); Beno Benco za dobreg pamaty sweg a w dobrém zdrawy vczynil w swem statku rozdyll sprawedliwy mezy siny swimy (P. ĽUPČA 1585); ya Ondrey Czwekl pry dobrey pamety mey vmienil sem poradek mezy pratelmy mimy a manzelku mu strany statečzku vczinit (ŽILINA 1590); mentis compos: pri dobrem rozumu (NP 17. st); d-ého zdravia priať, vinšovať, žiadať komu; v d-om zdraví byť žiadať koho želacie formuly v listoch: s tym was w dobrzem zdrawy byti zadam (STREČNO 1548); prytem dobreho a dluheho zdrawy Wassi Milosti od Pana Boha zadame (MARTIN 1583); zdrawi dobreho, pokoge žadostiweho s požehnanim Pane W. M. winssugem (VÍGĽAŠ 1666); v d-ej pamäti, známosti, vedomosti mať, držať čo, d-ú vedomosť, známosť mať o čom jasne, zreteľne sa pamätať, vedieť: W. M., raczite w dobrey pametj metj, gako mug pan Erssek, Geho Milostj, bol mne roskazal (PRÍBOVCE 1565 KL); kterych (spolumešťanov) Vassa Oppatrnost v dobreg znamosty mate (BLATNICA 1587); však já o tom, má najmilší, dobrú známost mám, že u tobe ustavične (líte) soky mám (ASL 1603); ya nemuozem o zadnych dlhoch dobru a gistu wedomost maty, ponewadz niekteri dlznicy su w nemeckem tabore (MALŽENICE 1621); mam w dobrej wedomosti, že Zoffia zemrela (LEDNICA 1669); infixum est animo: w dobrég pamati držal (KS 1763)
9. v spoj. s podst. m. miery al. množstva má zosilujúci význam a vyj. jej prekročenie al. prinajmenej naplnenie: swedek wydel yhlu stryebornu, bywsse na dobru pjat zdluže (TURIEC 1671); wssecko miessag spolu za dobru chwilečku (RT 17. st); owyecz tess dobri krdel zostalo (D. MARIKOVÁ 1719); Lobodass Mattyassowy kone z ffurom gednim drewa za dobry čas na czeste stalj (MARTIN 1734); do rakssianskych luk na sstirý radký dobré zakosili Nyarousstj (RAKŠA 1756); gisty cysar, nenawidice pochlebnikuw, gednomu poliček dobry dal (MC 18. st)
L. David Krayczy hnedky yu odssnurowal a czeczky do swogey dobreg wule gey naminal (V. ČEPČÍN 1660) do sýtosti
P. tpn villa Dobroduk (pri Nitre 1111 CDSl); Villa Dobran (v Trenčianskej 1113 CDSl); ad montem Dobrovada (Dobrá Voda pri Trnave 1262 VSS)